Pohanstvo na vzostupe

Vedeli ste, že Arménsko bolo prvou krajinou, ktorá oficiálne prijala kresťanstvo, a to už v roku 301? S viac ako 1700-ročnou tradíciou štátneho náboženstva sú Arméni prvým kresťanským národom v dejinách. Viac ako 90 percent jeho obyvateľov sa hlási k Arménskej apoštolskej cirkvi. Táto staro-orientálna cirkev, podobne ako Koptská a Sýrska cirkev, je nezávislá od Ríma aj od Pravoslávnej cirkvi byzantského obradu. Na jej čele stojí patriarcha s titulom katolikos všetkých Arménov. Aj keď väčšina obyvateľov sú kresťania, v krajine sa znovu objavuje pohanstvo. Jedným z dôvodov je Chrám v Garni - antická stavba v iónskom štýle v arménskej dedinke Garni, ktoré je posvätným miestom. Jeho história siaha tritisíc rokov pred Kristom a dodnes je neporušený. Chrám je pre Arménov symbolom pohanskej kultúry, ktorá zanechala relikvie, kamenárske práce a symboliku po celom svete. Dnes je príklon k tomuto typu histórie pre mnohých Arménov opäť lákavý.

Turci genocídu stále popierajú

Dnes je už nad slnko jasné, že počas prvej svetovej vojny Osmanská ríša vyhladila 1,5 milióna etnických Arménov. Okrem brutálnych masakrov Turci mnoho ďalších Arménov prinútili odísť do sýrskej púšte, kde zomreli od smädu a hladu. Kým viacero krajín uznalo, že išlo o genocídu, Turecko ju stále popiera. Arméni od Turecka žiadajú vysoké odškodnenie a poučenie sa z udalostí do budúcnosti, predstavitelia Turecka genocídu označujú ako smrť niekoľkých státisícov ľudí oboch národností v dôsledku zmätkov spôsobených nutnosťou rýchlo riešiť problém kolaborácie Arménov.

Churchillovi zachutilo arménske brandy

Na konferenciu v Jalte si britský premiér Winston Churchill vzal so sebou 500 cigár. Koniec koncov, konferencia so Stalinom a Rooseveltom mala trvať celý týždeň. Keďže Churchillov sklon k pitiu alkoholu bol dobre známy, Stalin vraj so sebou priviezol značnú zásobu brandy Ararat Dvin z Arménska, ktorá je údajne jemnejšia ako francúzsky koňak. Dobové záznamy potvrdili, že neraz sa v Jalte Churchill opil do nemoty.

Socializmus bol pre Arménsko o niečo menej strašný ako inde na svete

Napriek tragédiám a nedostatkom, ktoré so sebou priniesol socializmus, Arménsko bolo po prvej svetovej vojne v tak zúboženom stave, že sovietizácia bola pre neho požehnaním. V roku 1921 hladovalo viac ako 200-tisíc ľudí a drvivá väčšina obyvateľstva bola svedkom genocídy. Infraštruktúra bola biedna, gramotnosť zriedkavá a školský systém sa obmedzoval na výučbu toho, čo cirkev považovala za dôležité. Na rozdiel od mnohých iných satelitných štátov si Arméni mohli ponechať vlastný jazyk a veľká časť ich kultúry zostala v podstate nedotknutá, hoci socializmus dominoval vo verejnom živote a pokúšal sa vyhladiť náboženstvo. V roku 1991, keď došlo k vyhláseniu nezávislosti, bolo Arménsko modernizovaným štátom s priemyslom, infraštruktúrou a slušnou úrovňou vzdelania.

Šach je na školách povinný

Vedeli ste, že Arménsko je šachová veľmoc? Šachu sa venuje takmer každý. „Kráľovská“ hra je natoľko obľúbená, že v posledných rokoch je súčasťou učebných osnov ako povinný predmet. Šach buduje charakter, zlepšuje kognitívne schopnosti, improvizáciu a plánovanie. Zároveň je zábavou, ktorá poskytuje relax. Rozhodnutie arménskej vlády si všimli aj v Španielsku, kde sa od roku 2015 snažia presadiť, aby sa šach stal súčasťou vyučovacieho procesu.

Obnoviteľná energia – budúcnosť Arménska

V súčasnosti je v Arménsku vo fáze výberového konania, s viac ako dvadsiatimi ponukami od medzinárodných spoločností, vybudovanie solárnej elektrárne. Arménsko sa, napríklad na rozdiel od nás, posunulo v otázke zelenej energie, pretože má už štyri vodné, dve tepelné elektrárne a iba jednu jadrovú. Nový projekt je dôležitý preto, lebo solárny generátor s výkonom 55 MW bude pracovať v tandeme s geotermálnou elektrárňou s výkonom 155 MW v Jermaghbyure. Oba projekty podporuje Svetová banka a Ázijská rozvojová banka a predstavujú významnú investíciu do infraštruktúry. Vyzerá to tak, že Arménsko bude čoskoro modelovou krajinou v rámci využiteľnosti zelenej energie.