FAKTY X: Zväčšuje sa naša planéta Zem, alebo ide len o ďalšiu konšpiráciu?

Počuli ste už niekedy o teórii rozpínajúcej sa Zemi? Zrejme asi nie, pretože väčšina renomovaných vedcov túto teóriu zaraďuje medzi fantazmagórie len niektorých geológov, bádateľov a nadšencov. Keď sa však na túto, pre mnohých ľudí, bizarnú teóriu pozrieme detailnejšie, zistíme, že o našej modrej planéte toho ešte veľa nevieme.

Aj keď sa o teórii zväčšujúcej sa Zemi hovorí už takmer sto rokov, nové diskusie pred desiatimi rokmi rozprúdil americký komerčný grafik a autor komiksov Neal Adams, ktorý vytvoril detailný počítačový model rozpínajúcej sa Zeme počas jej celej existencie.

Pohyb kontinentov alebo skôr zväčšovanie sa Zeme?
Dnes je už všeobecne známe, že všetky kontinenty na našej planéte kedysi tvoril jeden obrovský prakontinent obklopený zo všetkých strán oceánom, ktorý sa volal Pangea. Tento prakontinent sa potom v priebehu druhohôr rozpadol na severnú platňu - Lauráziu a neskôr na južnú platňu - Gondwanu.

Prečo môže byť život aj na iných planétach?

S myšlienkou kontinentálneho driftu, teda pohybu kontinentov prvýkrát prišiel nemecký klimatológ, geofyzik a geograf Alfred Lothar Wegener v roku 1912, preto sa aj tejto teórie dnes hovorí Wegenerova teória. Wegener si totiž všimol, že tvary kontinentov na oboch stranách Atlantiku do seba zapadajú, aj keď táto skutočnosť už bola známa dávno predtým.

V 17. storočí si už napríklad aj sir Francis Bacon všimol, že Afrika a Južná Amerika boli kedysi dávno spojené, keďže do seba zapadali ako skladačka. Profesor Alfred Wegener posun zemských kontinentov vysvetľoval tým, že príčinou tohto pohybu sú odstredivé sily Zeme, kedy sa vďaka ním Pangea postupne roztrhla na viacero kontinentov.

FOTO: Fascinujúce zábery Zeme z vesmíru

To však bolo širokou vedeckou obcou zamietnuté a väčšina vedcov považovala túto teóriu za veľmi smiešny názor, pretože len odstredivé sily by nestačili na takýto pohyb. Wegenerova teória sa začala uznávať až v 60. rokoch 20. storočia po výskume morského dna a dnes sa pohyb kontinentov považuje za správny.

Menej známa je však teória o rozpínajúcej sa Zemi, s ktorou ešte počas Wegenerovho života prišiel nemecký inžinier a geológ Ott Christoph Hilgenberg. Jeho teória hovorila o tom, že planéta Zem bola pred miliardami rokov omnoho menšia ako je tomu dnes a neustále sa zväčšuje. A práve nárast zemskej masy, teda akési „nafukovanie" Zeme spôsobilo, že Pangea sa začala rozpadať alebo trhať, a tak vznikli všetky dnes známe kontinenty.

VIDEO: Čierna diera roztrhala hviezdu, spravila z nej špagety

Jeho teória bola takmer okamžite zosmiešnená a vedcami považovaná za fantazmagóriu, no napriek tomu sa k nej prekvapivo priklonilo veľa geológov, ako napríklad austrálsky geológ Samuel Warren Carey, americký geológ Bruce Charles Heezen, maďarský geofyzik László Egyed, americký geofyzik Allan Verne Cox alebo americký vedec Richard Doell.

Fakty o zväčšujúcej sa Zemi
Aj keď teória o rozpínajúcej Zemi boli vedeckou obcou zamietnutá a dnes sa o nej nehovorí, niektoré fakty hovoria v jej prospech. Ak napríklad platí, že sila gravitácie je priamo úmerná hmote, tak musí aj platiť, že nižšia gravitácia, ktorá podľa väčšiny vedcov musela byť na Zemi v ére dinosaurov, by znamenala, že Zem by mala byť v praveku menšia ako je tomu dnes.

Roy J. Beckemayer, bývalý americký letecký inžinier, ktorý sa desať rokov zaoberal problematikou dnešných a pravekých vážok, je presvedčený, že pokiaľ by sa dnes na Zemi objavila obrovská praveká vážka, pod vplyvom dnešnej gravitácie by jej krídla pravdepodobne praskli. Praveké vážky totiž podľa všetkého normálne mávali krídlami a neplachtili ako súčasné vážky.

Ďalším faktom je to, že zemská pevnina je stará približne 3,8 miliardy rokov na rozdiel od oceánskeho dna, ktoré má len okolo 200 miliónov rokov, takže počas éry dinosaurov ešte oceánske dno vôbec neexistovalo.

Nedá sa takisto poprieť argument, že rýchlosť rotácie Zeme sa postupne spomaľuje, čo je už aj vedecky podložené a vedci už štvrtýkrát museli pridávať k atómovému času tzv. priestupnú sekundu. A prečo vlastne Zem spomaľuje? Podľa viacerých odborníkov je to práve z dôvodu pribudnutia hmoty a tým pádom aj nárastu planéty, čo potvrdil aj nemecký profesor fyziky Konstantin Meyle, ktorý hovorí o náraste hmoty na obvode našej planéty približne o 19 centimetrov za rok.

Profesor Meyle tento nárast vysvetľuje neutrínami, čo sú síce elementárne častice pochádzajúce zo Slnka a bežnou hmotou prechádzajú, no niektorí vedci si myslia, že Zem určitú časť neutrín zachytí, čo spôsobuje nárast zemskej masy.

A napokon ak vedci veria rozpínaniu vesmíru, čo je dnes fyzikálna skutočnosť, ktorá sa prejavuje vzájomným vzďaľovaním galaxií, tak sa potom aj priestor medzi jednotlivými časticami molekúl rozpína tiež, z čoho vyplýva aj rozpínanie sa Zeme.

Neal Adams šokoval
Hypotézu o zväčšujúcej sa Zemi podporil aj americký grafik Neal Adams, ktorý vytvoril detailný počítačový model Zeme, na ktorom ukázal, že jednotlivé tvary a súčasti zemských kontinentov do seba nezapadajú len približne, ale absolútne dokonale ako puzzle. Len zo zvedavosti sa Neal Adams ako počítačový grafik pohral so všetkými tvarmi kontinentov a ich súčasťami a zistil, že všetky do seba absolútne dokonale zapadajú, a to zo všetkých strán!

Sám tvrdí, že vedci si jeho argumenty dobre uvedomujú, ale nechcú si ich pripustiť. Vedci z NASA však všetky argumenty týkajúce sa zväčšujúcej sa Zeme zmietli zo stola v roku 2011 a po sérií ich vlastných meraní vyhlásili, že Zem sa zväčšuje maximálne o 0,1 milimetra ročne, čo je absolútne zanedbateľné číslo.

Napriek tomu aj toto štatisticky zanedbateľné číslo 0,1 milimetra nárastu zemskej masy za jeden rok by znamenalo, že za 4,5 miliardy rokov čo je približný vek Zeme, by sa jej priemer zväčšil asi o 450 kilometrov, čo je nárast asi o 3,5 percenta z jej súčasného priemeru. A toto už asi nie je zanedbateľné číslo.

Ako to teda je s našou planétou Zem? Pohybujú sa na nej kontinenty vďaka rozširovaniu morského dna ako si to myslí podstatná väčšina vedcov alebo sa naša modrá planéta postupne rozpína ako je o tom presvedčená podstatná menšina vedcov?

Autor: Recber

-->