V 30. rokoch 20. storočia čistili pracovníci firmy United Fruit Company džungľu, aby uvoľnili miesto pre banánovníkové plantáže. Vtedy začali nachádzať zvláštne útvary, ktoré ukrýval hustý prales. Išlo o kamenné gule dokonalého tvaru a bolo hneď jasné, že nejde o dielo prírody. Kto ich však vytvoril? Aká kultúra disponovala nástrojmi dostatočne pevnými, aby opracovala skaly do podoby gúľ?

Kamenné gule zmizli z džungle rýchlosťou blesku. Pobrali si ich bohatí obchodníci a vysokí predstavitelia United Fruit Company, pričom končili na ich trávnikoch. Gule boli prestížnymi ozdobami pozemkov naprieč celou Kostarikou, spočiatku však nikoho nezaujímalo, ako vlastne vznikli.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/fakty-x-hladanie-fontany-mladosti-kde-sa-ma-nachadzat-zazracny-pramen/915860.html" target="_blank">FAKTY X: Hľadanie Fontány mladosti: Kde sa má nachádzať zázračný prameň?</a>

Niektoré gule sa dokonca pri preprave rozbili, ďalšie úmyselne zničili lovci pokladov v nádeji, že v skale bude ukryté zlato. Kým zakročili úrady, tucty vzácnych artefaktov boli nenávratne stratené.

Našťastie sa však objavovali stále ďalšie a ďalšie. Ako človek dobýjal nové hektáre pralesa, vydávala džungľa svoje tajomstvá. V nasledujúcich desaťročiach sa najmä v delte rieky Diquis podarilo nájsť ešte asi 500 gúľ. Líšia sa prakticky len veľkosťou: tie najmenšie majú priemer len pár centimetrov, najväčšie až dva metre a vážia 15 ton. Nanešťastie len pár z nich ostalo na pôvodných miestach.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/fakty-x-prizrak-v-plynovej-maske-le-loyon-desi-ludi-vo-svajciarskych-lesoch/914078.html" target="_blank">FAKTY X: Prízrak v plynovej maske: Le Loyon desí ľudí vo švajčiarskych lesoch</a>

Predpokladá sa, že prvé gule boli vytesané okolo roku 600 a väčšina vznikla až začiatkom druhého tisícročia, nie však neskôr, ako do Kostariky dorazili Španieli. Tí však už neboli svedkami ich výroby, a tak vedci predpokladajú, že ide o diela takzvanej „diquiskej kultúry", ktorá v dnešnej Kostarike dominovala od 8. až do začiatku 16. storočia.

Problém však spočíva v tom, že rádiokarbónová metóda určovania veku je v prípade týchto kamenných gúľ nepresná. Dá sa tak len na základe istých indícií hádať, kedy ich vlastne otesali, a tak sa odborná i laická verejnosť často pýta: nemohla gule vyrobiť iná kultúra? Kmeň, ktorý zmizol ešte pred 8. storočím a diquiská kultúra si len privlastnila tieto pamiatky? A ako by sa toto etnikum dostalo k nástrojom dostatočne pevným na to, aby boli schopné otesať kameň? To sa zatiaľ s istotou nevie. Najodvážnejšie teórie hovoria o tom, že gule v dnešnej Kostarike zanechali obyvatelia Atlantídy. A hovorí sa samozrejme aj o mimozemšťanoch či spojení kamenných gúľ so Stonehengom a sochami na Veľkonočnom ostrove.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/fakty-x-stvrtstorocie-na-samotke-preco-zenu-drzala-vo-vazeni-vlastna-rodina/913800.html" target="_blank">FAKTY X: Štvrťstoročie na samotke: Prečo ženu držala vo väzení vlastná rodina?</a>

Skutočnosť však bude zrejme prozaickejšia. Dosiaľ je najväčším úspechom v oblasti ochrany a skúmania gúľ fakt, že ich UNESCO vyhlásilo za súčasť dedičstva ľudstva, vďaka čomu sú dobre chránené. Kedy však vedci odhalia ich tajomstvá ostáva záhadou. Autor: Liam Foto: <a href="https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Stone_spheres_of_Costa_Rica._Reventazon_River_view.jpg" target="_blank">Wikipedia/Rodtico21</a>