MENU
Menu

Spektrum FAKTY X: Wendigo: Požierali ľudí monštrá či psychicky chorí jedinci?

V kmeňoch Algonkinov, jedných z pôvodných obyvateľov severnej Ameriky, stáročia kolovala legenda o wendigovi. Monštrum požierajúce ľudí malo žiť v lesoch na severovýchode kontinentu a na počkanie vraždiť kvôli svojmu neutíchajúcemu hladu. Mohlo však ísť o skupinu ľudí, ktorá by prepadla kanibalskému šialenstvu?

FAKTY X: Wendigo: Požierali ľudí monštrá či psychicky chorí jedinci?
Legenda hovorí, že wendigo bol kedysi človekom, lovcom, ktorého krutá zima dohnala ku kanibalizmu. Potom, ako ochutnal ľudské mäso, sa z neho stalo nemysliace monštrum blúdiace lesmi a hľadajúce ďalšie obete.

Nájdete ich vo všetkých kultúrach: Bizarné monštrá, ktoré bažia po krvi

Ľudia žijúci v teplom podnebí si mohli vydýchnuť. Wendigo bol tvorom studených lesov, ktorému nevadila ani tá najkrutejšia zima. Hoci išlo mäsožravca, nebol mohutný ako napríklad medveď. Koža mu tesne obopínala svaly a dokonca mu bolo vidieť rebrá. Zrejme ho tak vykresľovali v dôsledku jeho neutíchajúceho hladu, ktorý wendiga nútil neprestajne zabíjať.

FAKTY X: Flatwoodske monštrum: mimozemšťan či tajný vládny projekt?

Algonkinovia ešte v 20. storočí tvrdili, že mnohí členovia ich kmeňov záhadne mizli. Tieto zmiznutia pripisovali práve wendigovi, nikdy sa však nepodarilo dokázať, že by za nimi naozaj stálo tajomné monštrum. Pôvodní obyvatelia Ameriky tiež tvrdili, že wendigo dokáže posadnúť človeka, ovládnuť jeho myseľ a zmeniť ho na rovnakého netvora, akým sám je. Keď si naopak vyhliadne obeť, ktorú chce zožrať, naláka ju hlasom ďaleko od civilizácie a potom zaútočí.

FAKTY X: Wendigo: Požierali ľudí monštrá či psychicky chorí jedinci?
Príbehy o lovcovi, ktorý sa zmenil na monštrum pripomínajúce vlkolaka, takmer s určitosťou pravdivé nie sú. Mohol sa však zmeniť na zabijaka v ľudskej koži? Existuje totiž diagnóza zvaná wendigovská psychóza, ktorú psychológovia spájajú s niektorými kultúrami pôvodných obyvateľov Ameriky. Vyznačuje sa buď strachom, že sa z človeka stane kanibal, alebo neukojiteľnou chuťou na ľudské mäso.

Desať faktov o megalodonovi. Bol to postrach oceánov

Existujú minimálne dva zdokumentované prípady wendigovskej psychózy. V prvom vystupoval lovec z Alberty s prezývkou Rýchly Bežec. Ten spolu s rodinou počas tuhej zimy v roku 1878 hladoval a k najbližšiemu sídlu, kde by mohol zohnať jedlo, to bolo 40 kilometrov. Keď zomrel jeho najstarší syn, Bežec ho naporcioval a zjedol. Potom to isté spravil s manželkou a zvyšnými piatimi deťmi. Vyšetrovanie odhalilo, že ich zabiť nemusel a k zjedeniu ostatkov celej rodiny sa neuchýlil z núdze, ale pre potešenie. Napokon sa priznal a bol popravený v pevnosti Saskatchewan.

Druhým prípadom wendigovskej psychózy bol Fidlikant Jack, šaman a vodca kmeňa Anišinaabov. Súkmeňovci ho uznávali za schopnosť zabíjať wendigov, pričom v mnohých prípadoch išlo práve o ľudí posadnutých konzumáciou ľudského mäsa.

Aká je teda pravda o wendigoch? Išlo o ľudí s psychickou poruchou, alebo je pravdepodobnejšia možnosť, že za zmiznutiami stáli skupiny ľudožrútov v odľahlých lesoch severovýchodnej Ameriky? To sa už zrejme nedozvieme.

DISKUSIA
2.3. 2018 8:00
Diskusia