FAKTY X: Voynichov rukopis – najzáhadnejšia kniha na svete
8. 12. 2015, 11:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 19:24)

Záhadný rukopis, ktorý sa doposiaľ nepodarilo nikomu rozlúštiť, sa postupne dostával do povedomia ľudí na celom svete od roku 1912. Práve vtedy ho totiž kúpil poľsko-litovský starožitník Wilfrid Michael Voynich od talianskych jezuitov z Villy Mondragone v meste Frascati.
Dochovaných 240 strán tajomného diela je popísaných neznámym písmom a jazykom, a novodobí kryptografi sa ho pokúšajú rozlúštiť už takmer sto rokov. Pochádza vôbec rukopis z tohto sveta?
Podivný príbeh záhadnej knihy
Prvým preukázaným vlastníkom tajomného rukopisu je uhorský kráľ a rímsko-nemecký cisár Rudolf II. Habsburský (1552-1612), ktorý knihu kúpil začiatkom 17. storočia za 600 zlatých dukátov. Kniha pripomína stredoveký liekopis alebo herbár, no okrem toho je zložená z viacerých spisov.
Okrem botanickej a farmakologickej časti, sa skladá aj z biologického, astronomického, geografického a kozmologického spisu. Dochované putovanie záhadného rukopisu pokračuje od Rudolfa II. k nemeckému alchymistovi Georgovi Bareschovi (1590-1662), ktorý dostal knihu od cisára kvôli tomu, aby sa ju pokúsil rozlúštiť.
To sa mu však nepodarilo, a rukopis tak putuje až k známemu lekárovi a rektorovi Karlovej univerzity Janovi Marcusovi Marcimu (1595-1667), no ani ten si nevie s textom rady, preto rukopis poslal nemeckému jezuitskému učencovi a lingvistovi Athanasiovi Kircherovi (1601-1680), ktorý ho však tiež nevie rozlúštiť. Napokon je rukopis uložený na Pápežskej univerzite Gregoriana, kde čakal na svoje znovuobjavenie dlhé dve storočia.
Tajomný rukopis ešte párkrát zmenil majiteľa, až sa dostal k starožitníkovi Wilfridovi Voynichovi, ktorý ho v roku 1912 kúpil od jezuitov v talianskom meste Frascati. Sám Voynich sa snažil celých 18 rokov rozlúštiť tajomné písmo a jazyk z tohto rukopisu, no ani jemu sa to nepodarilo, a tak sa obrátil na odborníkov.
Tápajúci kryptografi
Voynichov rukopis, tak knihu začali odborníci volať počas 20. storočia, obsahuje 40 tisíc rôznych slov alebo písomných zhlukov. Abeceda tohto neznámeho písma by sa podľa kryptografov mala skladať z 23 až 30 písmen, kedy jedno slovo väčšinou tvorí šesť znakov.
Tento fakt zásadne odlišuje jazyk tohto rukopisu od bežných jazykov, kde je dĺžka slov rozmanitejšia. Veľa slov v rukopise sa navyše opakuje aj niekoľkokrát za sebou, prípadne sa od seba líšia len jedným znakom, čo je tiež veľmi podivuhodné.
Napriek tomu, že si niektorí odborníci mysleli, že celý rukopis je jeden veľký podvrh, čoraz viac kryptografov sa prikláňa k názoru, že rukopis je pravý, a jazyk ktorým je písaný sa dá používať ku komunikácii. Zatiaľ sa však nevie k akej.
Hľadá sa autor rukopisu
Kto bol autorom knihy, ktorú nikto nevie prečítať, nie je dodnes známe, a preto sa o tom stále len špekuluje. Rudolf II. veril napríklad tomu, že sa jedná o zašifrovanú knihu anglického filozofa a prírodovedca Rogera Bacona (1214-1294).
K tomuto tvrdeniu sa prikláňali aj ďalší odborníci z minulosti i súčasnosti. Ďalší si zase mysleli, že autorom tajomného manuskriptu bol buď anglický alchymista a astrológ John Dee (1527-1609), ktorý pôsobil aj na dvore Rudolfa II. alebo ďalší anglický alchymista Edward Kelley (1555-1597).
Posledné výskumy však odhalili, že rukopis vznikol medzi rokmi 1404 až 1438, a tak autorom rukopisu nemohol byť Bacon, Dee ani Kelley. Kto teda? Bol nejaký dôvod na to, aby bol tento rukopis tak dokonale zašifrovaný?
Okrem neznámych znakov sa v nej totiž nachádza aj množstvo rôznych kresieb rastlín, nájdeme tam mapy neznámych krajín, ale aj mapy hviezdnej oblohy, no sú tam zobrazené aj nahé ženy s vystúpenými bruchami, ktoré sa kúpu v nejakých nádržiach, kde je privádzaná zelená kvapalina veľmi komplikovaným systémom potrubia.
Ani tieto kresby však kryptografom veľmi nepomohli pri lúštení neznámeho písma. Rastliny, ktoré sú v knihe zobrazené, nenašli botanici doposiaľ nikde na svete (až na niektoré podobajúce sa na slnečnicu, žihľavu alebo čierne korenie), a zakreslené neznáme hviezdne mapy sú záhadou aj pre astronómov.
Otázka preto znie, sú kresby a mapy v rukopise iba výplodom autorovej neuveriteľnej fantázie alebo tieto rastliny a krajiny zobrazené na mapách skutočne aj videl? Mnohí sa preto pýtajú, či vôbec rukopis pochádza z nášho sveta...
Voynichov rukopis je v súčasnosti uložený v Beineckovej knižnici vzácnych kníh na univerzite v Yale. Najzáhadnejší rukopis všetkých čias je v neustálom záujme stále nových bádateľov a kryptografov, ktorí sa ho pokúšajú rozlúštiť. Zatiaľ si však na ňom všetci vylámali zuby. Podarí sa Voynichov rukopis niekedy rozlúštiť? Ak áno, čo sa z neho dozvieme?
Autor: Recber