Šialené a desivé experimenty na ľuďoch počas druhej svetovej vojny nevykonávali len nacisti, ale robili ich aj Japonci. O ich prísne tajnom laboratóriu pri meste Charbin na severovýchode Číny sa do 80. rokov minulého storočia len špekulovalo.
Keď však o tomto hroznom komplexe začali postupom času pribúdať ďalšie a ďalšie dôkazy, jeho existenciu musela napokon priznať v roku 2002 aj japonská vláda. Aké experimenty robili na ľuďoch šialenci z Jednotky 731 a prečo drvivá väčšina z nich nebola nikdy potrestaná?
Jednotka 731 bol krycí názov pre Jednotku biologického a chemického výskumu Japonskej cisárskej armády. Do roku 1941 sa táto jednotka volala - Oddelenie Kuantungskej armády pre prevenciu epidémií a čistenie vody, ktorej až do konca 2. svetovej vojny velil generál Širó Išii (Shiro Ishii), ktorému prischla prezývka japonský Mengele.
Jednotka 731 bola vytvorená na základe tajného príkazu cisára Hirohita v roku 1936, ktorá mala vykonávať rôzne chirurgické, biologické a chemické experimenty na živých ľuďoch. V laboratóriu aj mimo nich počas jeho existencie až do roku 1945 zomreli tisíce ľudí. Hovorí sa o 250 až 580-tisícoch mužov, žien a detí, kde väčšina obetí - asi 70 percent boli Číňania, Kórejci a Mongoli a zvyšných 30 percent tvorili Rusi, Vietnamci, Indonézania, ale aj obyvatelia Oceánie a USA.
FAKTY X: Pérák: český superhrdina alebo len obyčajný mýtus?
Čo všetko sa v komplexe Jednotky 731 odohralo, sa už asi nikdy nedozvieme, pretože väčšina dokumentov o experimentoch vraj bola zničená, no viacerí odborníci tvrdia, že len boli po vojne presunuté do USA, kde Širó Išii aj s jeho spolupracovníkmi získali beztrestnosť, aby mohli pokračovať na výskume biologických zbraní v štáte Maryland.
Japonský Mengele
Nacisti mali sadistického lekára Josefa Mengeleho, Japonci zase šialeného generála Širó Išiiho, ktorý bol od roku 1936 veliteľom Jednotky 731. Širó Išii študoval na lekárskej fakulte Kjótskej univerzity, kde mal povesť veľmi nadaného a sebeckého študenta. Do japonskej armády vstúpil ako 20-ročný, odkiaľ ho japonskí generáli poslali ešte v 20. rokoch minulého storočia na dva študijné pobyty na Západe, kde sa mal naučiť najnovšie poznatky o chemických a bakteriologických látkach.
Vo svojich laboratóriách zámerne infikoval ľudí cholerou, morom, ovčími kiahňami, syfilisom, kvapavkou, antraxom, botulotoxínom a ďalšími chorobami i chemickými látkami, aby zistil ako sa vie ľudské telo brániť a koľko toho vydrží. Pri vivisekcii potom „vedci" sledovali jednotlivé poškodené a nakazené orgány.
Pitvali dokonca aj tehotné ženy, ktoré predtým práve títo sadistickí lekári znásilnili. Na dennom poriadku bola aj amputácia končatín a ich následná transplantácia na opačné časti tela, amputácia omrznutých končatín, keď im títo šialenci na mraze polievali ruky alebo nohy studenou vodou a následne ich bez umŕtvenia amputovali.
Sadistické operácie zahrňovali prišívanie ľudských vnútorností alebo prišívanie častí tiel k iným zajatcom. Ďalší ľudia boli priviazaní ku kolom, kedy boli používaní ako ciele pre biologické a chemické výbušné bomby. Japonci svoje pokusy však nerobili len vo svojich komplexoch, ale aj priamo v čínskych mestách, kde ľudí úmyselne nakazili rôznymi chorobami alebo na nich skúšali rôzne chemické látky.
FAKTY X: Záhadné talianske lietadlo: škodilo Spojencom i Osi
Úspešným bol pre Išiiho taký experiment, keď testovaný človek zomrel nejakým zaujímavým spôsobom, ktorý predtým ešte nebol nikým pozorovaný. Všetky experimenty Jednotky 731 boli ukončené v roku 1945, keď už bolo jednoznačné, že Japonci vojnu prehrajú. No ani po skončení vojny nebol takmer nikto zo šialených japonských sadistických vedcov odsúdený, práve naopak.
Američania presunuli Išiiho tím do USA
Namiesto toho, aby bol Širó Išii s celou svojou Jednotkou 731 súdený za vojnové zločiny, Američania jemu a jeho kolegom zabezpečili imunitu za výmenu ich získaných údajov pri pokusoch na ľuďoch. Postaral sa o to hlavne americký generál Douglas McArthur, ktorý sa postavil proti tomu aby bol Išii a jeho spolupracovníci nielen súdení, ale aby neboli vôbec ani vyšetrovaní, napriek tomu, že Američania vedeli o týchto sadistických pokusoch na ľuďoch.
Širó Išii aj s časťou svojho tímu sa tak napokon dostal beztrestne do USA, kde vo svojich pokusoch (zrejme už nie na ľuďoch) pokračoval v pevnosti Fort Detrick v Marylande, kde sa podieľal na vývoji a výskume bakteriologických zbraní. V USA sa dožil 67 rokov, kedy zomrel na rakovinu.
Desiatky rokov po vojne boli všetky správy o Jednotke 731 len obyčajnou špekuláciou a na Západe to bolo považované len za komunistickú propagandu. Niektorí členovia Jednotky 731 sa dokonca stali súčasťou japonského zdravotníctva alebo pracovali priamo na japonskom ministerstve zdravotníctva.
Utajenie Jednotky 731 a ich šialených experimentov bolo až tak úspešné, že sa o tom svet dozvedel až v polovici 80. rokov minulého storočia, kedy sa postupne začali objavovať dokumenty, ktoré dokazovali jej existenciu. V roku 1997 sa napokon začal aj prvý súdny proces proti japonskej vláde, ktorá sa k týmto zločinom priznala až v roku 2002, no napriek tomu nebol takmer nikto z týchto vojnových sadistických zločincov nikdy potrestaný až na výnimky.
Niektorí členovia Jednotky 731 boli totiž po vojne zadržaní aj Sovietmi, a tí boli odsúdení v Chabarovskom procese ešte v roku 1949. To bola však malá náplasť na to, čo všetko sa odohralo v japonských táboroch smrti, kedy zbytočne zomierali tisícky nevinných ľudí.
Autor: Recber
