FAKTY X: Existovali vimany – prastaré indické lietajúce stroje?

Vimany sú v staroindických sanskritských eposoch Mahábhárata a Rámájana popisované ako mytologické lietajúce stroje podobajúce sa na lietajúce pyramídy.

V Mahábhárate je popisovaný boj medzi spríbuznenými rodmi Kuruovcov a Pánduovcov, ktorý sa odohral okolo 1. tisícročia pred Kristom, kde práve Panduovci použili v záverečnej zničujúcej bitke akési zložité lietajúce stroje, a v Rámájane sa o týchto strojoch zase dozvieme ako vyzerali vo vnútri, a ako lietali.

Mohli starí Indovia už pred 3000 rokmi používať lietajúce stroje alebo ide len o literárny výmysel?

Záhadné vimany
V Mahábhárate, ktorá popisuje bratovražednú vojnu medzi Kuruovcami a Pánduovcami, kedy Kuruovci pripravili Pánduovcov o vládu a vyhnali ich z ríše, nájdeme zmienky o mimoriadne technicky zložitých strojoch, ktoré boli schopné vznášať sa. Práve tieto stroje mali k dispozícii Pánduovci, ktorí chceli stratený trón získať späť do svojich rúk, čo sa im napokon aj vďaka vimanam podarilo.

Lietajúci stroj vimanu ako prvý vyskúšal pánduovský princ Bhima, kedy sa v Mahábhárate o tom píše toto: „Letel vo svojej vimane na ohromnom lúči, ktorý bol jasný ako slnko a hrmel ako búrka." Odkiaľ vôbec Pánduovci mohli získať akési lietajúce stroje pred 3000 rokmi, keď vieme, že oficiálny rozvoj letectva začal až rokom 1903, kedy bratia Wrightovci uskutočnili svoj prvý vzlet lietadla?

V Rámájane sa o týchto lietajúcich strojoch - vimanach dozvieme ďalšie podrobnosti. Vimany boli dokonale manévrovateľné stroje, ktoré lietali pomocou ortuti a obrovského vetru, teda obrovskej hnacej sily. Vimany dokázali lietať na veľké vzdialenosti buď vzduchom, kedy mohli stúpať, klesať alebo sa pohybovať dopredu, ale dalo sa s nimi pohybovať aj po zemi alebo vo vode. Tieto stroje boli určené len pre členov kráľovskej rodiny.

Ako vimany fungovali?
O vimanach sa dozvieme aj v ďalšom sanskritskom spise Samarangana Sutradhara, kde sa to mytologickými lietajúcimi strojmi len tak hemží, a okrem iného tu sú aj presné inštrukcie ako vimanu postaviť.

V sanskritskom texte je napísané napríklad aj toto: „Trup vimany musí byť silný a odolný, ale z ľahkého materiálu, ako veľký vták. Dovnútra sa musí dať ortuťový motor a pod neho železné zahrievacie ústrojenstvo. Človek sediaci vo vnútri môže pomocou neviditeľnej sily skrytej v ortuti, ktorá uvedie do chodu prúdový motor, cestovať oblohou na veľké vzdialenosti. Pohyby viman sú takéto: môžu vertikálne stúpať, vertikálne klesať a pohybovať sa šikmo dopredu a dozadu. Pomocou týchto strojov môžu ľudia lietať vzduchom a nebeské stvorenia môžu zostúpiť na zem."

O akých nebeských stvoreniach sa tento spis zmieňuje? Sú to bohovia - mimozemšťania, ktorí zasvätili starých Indov do umenia lietať a zostrojovať lietajúce stroje? V babylonskom zákonníku Hakata sa o tomto píše takto: „Je veľké privilégium môcť riadiť lietajúci stroj. Umenie lietať patrí medzi naše najstaršia znalosti. Dar od tých na nebesiach. Odovzdali nám toto umenie, aby sme zachránili mnoho životov."

Ako lietali bohovia?
K najvýznamnejším indickým literárnym dielam však patrí Vimaanika Shaastra - doposiaľ jediný dochovaný fragment - 40. zväzok dnes už stratenej prastarej rozsiahlej encyklopédie Yantrasarvasa, ktorý hovorí o strojoch, prístrojoch a technológiách dávnych civilizáciách Zeme.

Tento staroindický text v sanskrite podľa legendy spísal vedec a kňaz Maharshi Bharadwaaja na základe jemu dostupných a veľmi starých manuskriptov, ktoré hovorili o technológiách ľudstva sídliaceho na Zemi v období pred 250 000 až 5000 rokmi pred Kristom.

Nie je známe kedy bola napísaná celá encyklopédia Yantrasarvasa, ale jej prvá verzia bola pravdepodobne spísaná v starom jazyku shaastra, v ktorom sa zapisovali prvé záznamy védskych textov. V technickom literárnom diele Vimaanika Shaastra sa ľudia po prvýkrát zoznámili s technickou a technologickou vyspelosťou pradávnych národov, ktoré by podľa súčasných historikov a archeológov v období pred 250 000 rokmi ešte nemali vôbec existovať.

Toto dielo je však skutočné, a technickými údajmi prevyšuje akékoľvek iné staroveké dielo. Je to doslova technická príručka pre pilotov, ktorí lietali na veľmi starých lietajúcich strojoch skonštruovaných pred tisícročiami!

Toto neobyčajné dielo dnešná veda úplne ignoruje, napriek tomu, že už bolo zo sanskritu preložené aj do angličtiny, a pre ľudí má nedoceniteľnú hodnotu, keďže v ňom obyčajní ľudia, ale aj odborníci nájdu presné vedecko-technické údaje, ktorými disponovali dávne vyspelé civilizácie.

Dokedy si súčasná moderná veda a jej predstavitelia budú myslieť, že nič vyspelejšie ako máme dnes, sa na našej planéte Zem ešte nevyskytovalo? Majú vôbec skostnatení a skeptickí vedci záujem o detailnejšie preskúmanie tohto starovekého diela, aby potvrdili alebo vyvrátili pozoruhodné znalosti našich predchodcov spred tisícročí?

Zrejme nie, radšej sa na to ani nepodujmú zo strachu, že by sa museli prepísať zaužívané dejiny ľudstva...

Autor: Recber