Dunaj vzniká v meste Donaueschingen v Čiernom lese sútokom riek Brigach a Breg. Prameň Rýna je zasa v srdci švajčiarskych Álp. Dunaj tečie na východ, Rýn na severozápad, a počas svojej cesty k Severnému moru preteká Bodamským jazerom. Z neho vychádza na východe a po približne 120 kilometroch sa v Bazileji prudko stáča smerom na sever.
Práve Bodamské jazero svojím spôsobom spája oba veľtoky. Dunaj doň síce priamo nevteká, no po asi 24 kilometroch od Donaueschingenu časť vôd z rieky jednoducho mizne. Stráca sa v zemi na mieste, ktorému Nemci hovoria Donauversickerung. Nachádza sa blízko mesta Immendingen v nadmorskej výške 673 metrov nad morom. Časť vôd sa tu podzemnými jaskyňami krasového regiónu dostáva smerom na juh a o 12 kilometrov južnejšie vyviera vo výške 475 metrov nad morom a tvorí rieku Aach, ktorá neskôr vteká do Bodamského jazera a stáva sa tak prítokom Rýna.
Niekedy Dunaj zmizne úplne. Prvýkrát tento stav opísali v roku 1874 a od tých čias ho vídať celkom často. Najkratšie sa vody prepadli pod zem na 29 dní, v roku 1921 však bolo koryto suché neuveriteľných 309 dní. V priemere tu Dunaj netečie 155 dní v roku, najmä počas leta.
Časť dunajských vôd tak tečie do Čierneho mora a iná, tá, ktorá vytvára rieku Aach, zasa do Severného. Geológovia tvrdia, že časom sa prepadanie Dunaja zintenzívni do takej miery, až bude koryto suché po celý rok. Oficiálne tak bude tok začínať až v Tuttlingene o desiatky kilometrov ďalej.
Mimochodom, v prameni Aachu vyviera približne 8500 litrov vody za sekundu, čo je skutočne úctyhodné množstvo.
Vzťah prameňa Aachu a prepadania Dunaja sa podarilo objasniť 9. októbra 1877 geológovi Adolfovi Knopovi. Ten do Dunaja vysypal desať kilogramov prírodného farbiva známeho ako fluoresceín, 20 ton soli a 1200 kilogramov ropnej bridlice. Po 60 hodinách začala v prameni Aachu vyvierať farebná voda, ktorá chutila ako decht.
Donauversickerung a vyschnuté koryto sú dnes obľúbenou turistickou atrakciou, a to najmä od polovice mája do septembra. Celé rodiny tu vtedy hľadajú fosílie z čias jury.