Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Lennie sa narodil v apríli 1922. Jeho otca počas prvej svetovej vojny dvakrát vyznamenali za statočnosť a do výslužby odišiel v hodnosti kapitána. Rodičia vlastnili farmu, kde pestovali cibuľu, mangold, ovos, pšenicu, jačmeň či cirok. Keď mal len dva roky, starý otec mu daroval gaštanového poníka, ktorého pomenoval Ginger Mick.

Narodili sa v ten istý deň a boli nerozlučnou dvojicou. „Je pokojný, má málo vrtochov a veľmi dobre sa na ňom jazdí. Navyše hravo unesie aj 70 kíl,“ povedal Lennie v roku 1932 pre noviny Sydney Morning Herald. Denne jazdil na poníkovi do školy vzdialenej šesť kilometrov a v zime museli spoločne prekonať potok, aby sa tam dostali.

V roku 1931 Lennieho otec nešťastne spadol z traktora a zlomil si nohu. Kým sa uzdravoval, Lennie oral a sial. Otca to, samozrejme, veľmi tešilo, a keď už bol v poriadku, chcel syna odmeniť. Spýtal sa ho, čo by si želal, a Lennie odpovedal, že by sa chcel pozrieť na otvorenie zázraku vtedajšieho stavebníctva: mosta Sydney Harbour Bridge.

Rodičia súhlasili a Lennie sa hneď začal chystať na cestu. Kúpil si mapu a naplánoval trasu. Denne mal prejsť 25 až 30 kilometrov v závislosti od počasia. Presne vedel, kde sa má ubytovať, a so sebou mal sprievodné listy, aby ho nepovažovali za sirotu. Späť do Melbourne sa mal vrátiť loďou. Cesta do Sydney merala asi 900 kilometrov.

Aj Ginger Mick sa pripravoval. Päť týždňov mu venovali zvýšenú pozornosť a poslednom týždni pred cestou na ňom Lennie denne jazdil, aby si poník navykol na dlhé cestovanie. Dostal nové podkovy a ďalšie štyri si niesol v sedlových kapsách.

3. februára Lennie v kaki nohaviciach, čižmách, hrubom kabáte a klobúku vyrazil. V batohu mal pyžamo, zubnú kefku a náhradné oblečenie, na sedle visela fľaša s vodou. Na krku sa chlapcovi húpali hodinky.

Trvalo päť dní, kým z rodnej Leongathy neďaleko Melbourne dorazil do mestečka Cann River. Nezastavil ho hustý dážď ani požiar v buši. Tu ho čakal otec, ktorý chlapca mal sprevádzať do Canberry. Otec ale rýchlo zistil, že malý Lennie si dobre poradí sám, a tak sa po niekoľkých dňoch vrátil pracovať na farmu. Z mesta Bombala tak chlapec pokračoval sám.<br>O jeho ceste ľudia dobre vedeli, správy sa rýchlo šírili v novinách. V Canberre Lennieho pozvali na prehliadku parlamentu a dal si čaj s vtedajším premiérom Josephom Lyonsom.

Skutočný ošiaľ ale nastal v Sydney. Lennieho vítali davy ľudí a novinárov, zopár lovcov suvenírov dokonca poníkovi vytrhlo chlpy. Chlapec v rádiu popisoval svoje zážitky a 19. marca 1932 sa priamo zúčastnil otvorenia Sydney Harbour Bridge. Kráčal medzi domorodcami, vojnovými veteránmi i robotníkmi, ktorí na stavbe pracovali. O dva dni neskôr sa stretol so svojím idolom, kriketovým hráčom Donaldom Bradmanom, ktorý mu daroval podpísanú loptičku.

Následne do Sydney dorazil chlapcov otec, ktorý mal dohliadnuť na nalodenie poníka. Lenniemu sa však cestovanie po súši mimoriadne zapáčilo a uprosil otca, aby ho nechal ísť s poníkom domov po cestách aj necestách. Chlapec strávil v Sydney takmer mesiac a 11. apríla sa vydal späť do Leongathy. Po ceste oslávil desiate narodeniny. Trvalo mu 47 dní, kým trasu zdolal, a doma ho vítalo 800 nadšených ľudí.

Ako 19-ročný vstúpil ako dobrovoľník do austrálskej armády. Prežil druhú svetovú vojnu a stal sa automobilovým konštruktérom. Zomrel v roku 1992 ako 70-ročný pri stavbe vlastnej plachetnice, ktorou sa chcel dostať do Tasmánie a na Nový Zéland. Ginger Mick žil 27 rokov a pochovali ho na farme Gwytherovcov. Od roku 2017 stojí v Leongathe socha, ktorá pripomína túto neuveriteľnú cestu.