V deň, keď Jasuova manželka zmizla, od nej dostal SMS správu s textom: „Si v poriadku? Chcem ísť domov.“ To boli posledné slová, ktoré si tento muž od svojej ženy menom Juko prečítal. Tvrdí, že tieto slová mu stále bežia v hlave, a to najmä vo chvíľach, keď po nezvestnej manželke pátra.

Začal na zemi, konkrétne v banke, kde ju videli naposledy. Potom sa presunul do ulíc Onagawy a napokon do okolitej prírody. Dva roky takto hľadal jej ostatky a následne sa zapísal do kurzu pre potápačov, aby mohol pokračovať v pátraní pod morskou hladinou. Uplynulých takmer osem rokov sa každý víkend ponára do oceánu v snahe nájsť ženino telo.

Pomoc našiel v osobe inštruktora, ktorý ho učil potápať sa. Ten sleduje Jasuove ponory, zapisuje miesta, ktoré už prehľadal, a opravuje mu výstroj. Ani spojenie síl týchto dvoch mužov však zatiaľ nestačilo na úspech.

„Stále si myslím, že je niekde nablízku,“ uviedol Japonec v jednom z rozhovorov. Dodal, že po manželke bude pátrať dovtedy, kým mu bude slúžiť telo. Okrem toho však úradom pomáha aj v hľadaní ostatkov ďalších asi 2500 osôb, ktoré po katastrofe zmizli.

Počas ponorov našiel Jasuo desiatky predmetov, ktoré patrili nezvestným, bohužiaľ však ani jeden nepatril jeho manželke. Na vzdávanie sa však ani nepomyslí a naďalej sa aspoň raz týždenne ponára pod hladinu.

Onagawu zasiahla tsunami počas tej istej katastrofy, ktorá spôsobila nehodu v jadrovej elektrárni Fukušima. V Onagawe bola tiež jadrová elektráreň, avšak tá na rozdiel od fukušimskej bez problémov odolala obrovskej vlne aj zemetraseniu, hoci bola bližšie k jeho epicentru. Napriek tomu ju Japonci pre istotu vypli a dnes je už takmer desaťročie nefunkčná.