Možno poznáte slávny obraz od Repina, možno skladbu od českej skupiny Kabát. Vedzte však, že burlaci na Volge skutočne existovali, a to ešte pomerne nedávno. Kto boli títo ľudia, ktorí sa živili nesmierne tvrdou drinou?

Pred vznikom parného stroja bol presun lodí a člnov proti prúdu rieky mimoriadne náročný. Väčšinou sa využívali ťažné zvieratá ako kone, osly a voly, ktoré kráčali po brehu a na lanách za sebou ťahali plavidlá. Keď ale neboli dostupné zvieratá, museli ich zastúpiť ľudia. <a href="https://magazin.centrum.sk/styl/muz-ktory-vedel-drzat-slovo-do-vazenia-sa-vratil-aj-ked-nemusel/894025.html" target="_blank">Muž, ktorý vedel držať slovo. Do väzenia sa vrátil, aj keď nemusel</a> V cárskom Rusku bola najrušnejšou riekou Volga. Riečne člny vrchovato naložené tovarom sa plavili nielen po prúde, ale aj proti nemu, a to za pomoci burlakov. Zväčša žili v dedinách pri Volge a boli to chudobní nevoľníci vďační za akúkoľvek prácu. Ťahanie lodí bolo samozrejme sezónne, pretože v zime hladina zamŕzala a v lete bola zasa nízka hladina. Burlakov tak bolo možné vidieť ťahať na jar a na jeseň. <a href="https://magazin.centrum.sk/styl/foto-detska-praca-pred-100-rokmi-robit-museli-aj-osemrocni/899702.html" target="_blank">FOTO: Detská práca pred 100 rokmi: Robiť museli aj osemroční</a> Neoficiálnym hlavným mestom burlakov sa stal dôležitý prístav Rybinsk na sútoku Volgy a Šeksny. Tu sa nevoľníci spútaní feudálnym právom predbiehali, aby mohli vykonávať náročnú a zle platenú prácu. Čokoľvek bolo lepšie než čakať v zemľankách a hladovať. Dreli aj 18 hodín denne a peniaze, ktoré dostali, občas nestačili ani na pokrytie výdavkov na stravu. Branie záloh tu bolo celkom bežné.

Najviac burlakov najímali v zime. Vtedy bol totiž hlad najväčší a ľudia boli ochotní pracovať za smiešne sumy. Až na jar si uvedomili, že pláca je naozaj mizerná a možno by bolo lepšie ostať sedieť doma. Zmluva ich však zaväzovala, a tak im neostávalo nič iné, ako modliť sa za priaznivý vietor. Keď dul do chrbta, bola práca oveľa jednoduchšia. Protivietor naopak znamenal nepredstaviteľnú drinu. V 19. storočí sa parné motory rozšírili do takej miery, že potreba najímania burlakov vymizla. V polovici 19. storočia počet týchto „ťahačov" klesol o pol milióna, ďalej ich však ostávalo asi 150-tisíc. Začiatkom 20. storočia však už prakticky úplne vymizli. <a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/bengalsky-hladomor-masaker-o-ktorom-vie-len-malokto/893383.html" target="_blank">Bengálsky hladomor: Masaker, o ktorom vie len málokto</a> Dodnes je ich najslávnejšou pripomienkou práve Repinov obraz s názvom Burlaci na Volge. Iľja Repin sa inšpiroval počas dovolenky v Petrohrade, kde po prvýkrát zbadal ľudí ťahajúcich člny. Krutosť tohto údelu ho doslova šokovala a neskôr sa k rieke viackrát vrátil, aby burlakov vyspovedal. Niektorých sa mu podarilo presvedčiť, aby poslúžili ako predloha pre maľbu. Vznikol obraz, ktorý sa stal symbolom kapitalistického vykorisťovania. Autor: Noel Foto: Public Domain

Burlaci na Volge: Z ťažko pracujúcich sa stal symbol vykorisťovaných

Výber pre vás