Vyschnutá tráva, potoky, obmedzenie používania pitnej vody vo viacerých mestách a&nbsp;obciach, poľnohospodári rátajúci už teraz obrovské straty. Aj takto vyzeral jún tohto roka, pri ktorom v&nbsp;meteorologických štatistikách pribudne veľký červený výkričník. Z&nbsp;globálneho pohľadu však tento horúci extrém len nadväzuje na trend z&nbsp;posledných rokov. Napríklad už štúdia z&nbsp;letokruhov dubov, ktorú uskutočnili vedci z&nbsp;Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR a&nbsp;z&nbsp;Cambridgeskej univerzity ukázala, že situácia so suchom v&nbsp;strednej Európe medzi rokmi 2015 až 2018 je najhoršia za posledných 2&nbsp;110 rokov. Tohtoročné leto to len potvrdzuje.

Vzhľadom na to, že Slovensko je bohaté na vodné zdroje, sme na tom v porovnaní s&nbsp;mnohými inými európskymi krajinami ešte dobre. Najvážnejšia situácia bola na talianskej Pádskej nížine, kde zaznamenali najväčšie sucho za posledných sedemdesiat rokov. Podľa ekológa a europoslanca Michala Wiezika je isté, že otepľovaniu sa už nevyhneme. Klimatická zmena je tu a čoraz častejšie budeme čeliť suchu či povodniam. Je preto dôležité na túto zmenu sa adaptovať.
„Tohtoročné sucho na Slovensku je mimoriadne a tak ako všade sa podeň podpisuje aj klimatická zmena. Do okolia Zvolena, kde žijem, sa dostanú búrky len málokedy. A to ani nehovorím o juhovýchode Slovenska. S klimatickou zmenou je spojené riziko, že takáto zrážková nerovnováha sa bude zväčšovať, obdobia sucha budú dlhšie, rovnako častejšie môžu byť prívalové dažde, ktoré povodie nedokáže prijať, a nebudú tak stačiť na doplnenie podzemných vôd. Zdá sa, akoby sa úplne vytrácali mierne dažde trvajúce aj niekoľko dní, po ktorých tak dobre rastú huby. Z hľadiska sucha je na tom najhoršie oblasť južnej Európy, kde s plnou vážnosťou hovoríme o dezertifikácii, teda tvorbe púští. Situáciu naďalej zhoršujú rozsiahle lesné požiare. Je to dôsledok globálneho otepľovania, ale aj zlého hospodárenia v krajine,“ je presvedčený Michal Wiezik.
Európsky parlament, kde pôsobí, venuje klimatickej zmene veľkú pozornosť. „Koniec koncov hlavným cieľom európskej politiky je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, čo by nám malo pomôcť udržať globálne otepľovanie na úrovni dva stupne Celzia. Veľmi nápomocné pri adaptovaní na klimatické zmeny budú opatrenia na zadržanie vody v krajine, obnovu prirodzeného stavu lesov, mokradí či riek, ochranu pôdy alebo opatrenia zamerané na ochladzovanie našich sídel pomocou vegetačných a vodných prvkov, takzvanej zelenej a&nbsp;modrej infraštruktúry. Už nebudeme mať luxus na odvádzanie dažďovej vody do kanalizácie a&nbsp;zregulovanými korytami riek preč z nášho územia. Ako odpoveď na riziko sucha potrebujeme všade tam, kde je to len trochu možné, umožniť riekam vyliať sa a nechať zdanlivo prebytočnú vodu vsiaknuť do pôdy a podzemia. Tá potom v čase nedostatku zrážok bude ochladzovať naše prostredie a&nbsp;napájať lesy, lúky a polia,“ dodáva Michal Wiezik.&nbsp;&nbsp;
Voda ako jedna zo základných životných potrieb dnes už zďaleka nie je samozrejmosťou. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie nemalo v&nbsp;roku 2018 až 3,6&nbsp;miliardy ľudí dostatočný prístup k&nbsp;pitnej vode počas jedného mesiaca. V&nbsp;roku 2050 sa toto číslo v dôsledku klimatických zmien a nárastu populácie môže zvýšiť na viac ako päť miliárd.

Púšte na juhu Európy – a to nie je koniec

Na Slovensku bola najvážnejšia situácia na východe a&nbsp;najmä v&nbsp;strede republiky. V&nbsp;okolí Banskej Bystrice spadlo v&nbsp;prvej polovici tohto roka len 180&nbsp;milimetrov zrážok a&nbsp;zaznamenali tam historicky najväčší zrážkový deficit. Na Sliači chýbalo 150&nbsp;milimetrov zrážok, pričom od apríla do júna tam spadlo len 50&nbsp;milimetrov. Júnové tropické dni boli aj na základe štatistík Slovenského hydrometeorologického ústavu skutočným extrémom. Napríklad 29.&nbsp;júna teplota na niekoľkých staniciach dosiahla hodnotu 37&nbsp;stupňov Celzia, čím bol prekonaný celoslovenský rekord platný pre daný dátum. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť informovala o&nbsp;výdatnom poklese vodných zdrojov a&nbsp;požiadala o&nbsp;zabezpečenie dočasného obmedzenia používania pitnej vody na iné účely. V&nbsp;praxi to znamenalo zákaz polievať záhrady, ihriská, verejné priestranstvá, umývať autá a&nbsp;napúšťať bazény. Na strednom Slovensku to zasiahlo mestá Nová Baňa, Žarnovica, Dudince plus ďalších deväť obcí v&nbsp;okresoch Žiar nad Hronom, Zvolen a&nbsp;Krupina a&nbsp;23&nbsp;obcí v&nbsp;Banskobystrickom a&nbsp;Breznianskom okrese.

Nedostatok vody v&nbsp;kúpeľnom mestečku, to je už dvojitý problém. V&nbsp;Dudinciach a&nbsp;okolí sa pod to okrem sucha, ktoré tam úraduje v&nbsp;určitých intervaloch, podpísal aj iný problém. Došlo totiž k&nbsp;technickej poruche na vodnom zdroji v&nbsp;Dvorníkoch, skadiaľ sa cez vodovod napájajú okrem Dudiniec a&nbsp;Dvorník obce Hontianske Tesáre, Hontianske Moravce a&nbsp;Terany. „Kým došlo k&nbsp;odstráneniu poruchy, museli sme v&nbsp;našom meste pristúpiť k&nbsp;obmedzeniu používania vody, komunikovali sme aj s&nbsp;riaditeľmi najväčších kúpeľných domov prevádzkujúcich bazény a&nbsp;kúpalisko. Tu sa však vzhľadom na dodržiavanie hygienických predpisov dalo šetriť vodou len minimálne. Mal som informácie od občanov z&nbsp;Hontianskych Tesár, kde v&nbsp;popoludňajších hodinách v&nbsp;najvyššie položených uliciach nemali vodu,“ informoval nás dudinský primátor Dušan Strieborný. S&nbsp;odstránením technickej poruchy sa podľa neho situácia vrátila do normálu a&nbsp;pekelné horúčavy našťastie eliminoval daždivý deň s&nbsp;následným ochladením. Na ako dlho, to ukáže až zvyšok leta.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Jednou z&nbsp;dotknutých obcí bola aj Dúbravica neďaleko Banskej Bystrice, kde majú vplyvom sucha aj iný problém: voda z&nbsp;miestneho potoka sa ešte v&nbsp;oblasti susednej Ponickej Huty „stráca“ do podzemia. Keď príde dlhé obdobie bez zrážok, aké bolo aj v&nbsp;júni, potok celkom vyschne. Skupina miestnych ľudí, ktorá zorganizovala brigádu na vyčistenie tohto vodného toku, sa popritom pokúsila aspoň dočasne zabrániť úniku vody. „Inkriminovaný úsek má dvesto až tristo metrov. Kým na jeho začiatku mala hladina do tridsať centimetrov, na konci už nebola žiadna. Je tam niekoľko otvorov, a&nbsp;keď sme ten najväčší upchali, po niekoľkých hodinách sa obnovil aspoň minimálny prietok. Zároveň sme sa pomocou hrádze z&nbsp;kamenia snažili odkloniť tok od svahu, kde sa voda stráca, je to však, samozrejme, len provizórne riešenie. Žiada si to projekt, ktorý tento problém natrvalo vyrieši. Tým skôr, že sme jednou z&nbsp;mnohých obcí bez vybudovanej kanalizácie,“ povedal nám jeden z&nbsp;iniciátorov aktivít na potoku Igor Babiak.

O&nbsp;situácii vie aj Povodie Hrona, súčasť Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorého pracovníci koordinovali práce na utesnení vápencového podložia dúbravického potoka. Podľa hovorcu Mariána Bocáka je viacero vodných tokov, ktoré počas dlhých období bez zrážok celkom vyschnú, Slovenský vodohospodársky podnik však podľa jeho vyjadrenia za stav vody v&nbsp;korytách vodných tokov nezodpovedá. „Tam, kde sú na vodných tokoch vybudované vodné stavby, môžeme ich koryto regulovať v&nbsp;zmysle manipulačného poriadku a&nbsp;zvyšovať prietok v&nbsp;koryte pod vodnou stavbou. Keďže v&nbsp;tomto období dostávame často sa opakujúce otázky a&nbsp;neadekvátne výčitky týkajúce sa nízkeho stavu vodných tokov a&nbsp;nádrží, dovoľujeme si uviesť pár faktov. Aktuálne nielen na Slovensku, ale v&nbsp;celej Európe zažívame hydrologické suché obdobie, s&nbsp;čím je logicky spojený nižší stav vody v&nbsp;riekach aj vo vodných stavbách. Tie slúžia prioritne okrem protipovodňovej ochrany na akumulovanie vody v&nbsp;čase prebytku a&nbsp;dotovanie vodných tokov pod nimi v&nbsp;čase nedostatku tak, aby bol zachovaný život v&nbsp;rieke a&nbsp;potreby všetkých užívateľov. Hovoríme najmä o&nbsp;dotovaní na pitné účely, pre priemysel, čistiarne odpadových vôd a&nbsp;podobne. Obdobie sucha bude čím ďalej, tým častejšie, preto by sa mal každý obyvateľ zaoberať jej šetrením. Zároveň by mal štát začať uvažovať o&nbsp;budovaní ďalších akumulátorov vody v&nbsp;krajine, medzi ktoré bezpochyby patria aj veľké vodné stavby. Náš podnik aktívne pristupuje k&nbsp;obnove mokradí, sprietokovaniu mŕtvych ramien či renaturalizácii vodných tokov,“ dodáva hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Najskôr extrémne zdražovanie energií a&nbsp;ďalších vstupov, teraz sucho likvidujúce úrodu. Nečudo, že poľnohospodári majú z&nbsp;tohtoročných horúčav hlavu v&nbsp;smútku. Výnimkou nie je ani Roľnícke družstvo Hron v&nbsp;Slovenskej Ľupči, kde zaznamenali významný rozdiel medzi vlaňajším a&nbsp;tohtoročným počasím. „Vtedy bol problém skôr s&nbsp;veľkou vodou. Vylial sa Hron, zaplavilo obilniny, polia s&nbsp;kukuricou, výnosy boli veľmi slabé. V&nbsp;prípade kukurice mínus 40&nbsp;a&nbsp;pri obilí mínus 20&nbsp;percent. Teraz je to úplne inak, po studenom apríli prišiel suchý máj a&nbsp;júnové horúčavy. V&nbsp;tomto podniku som už 41&nbsp;rokov, ale takýto suchý rok sme tu ešte nemali,“ bilancuje predseda družstva Igor Nemčok. Kým pred rokom zbierali z&nbsp;jedného hektára deväť balíkov sena (asi tri tony na hektár), teraz dva (0,6&nbsp;tony na hektár). Asi 1,3&nbsp;metra vysoký porast kukurice má len polovičnú výšku v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tou vlaňajšou. Skoršia žatva a&nbsp;malé výnosy obilia, čo je téma prakticky pre celé Slovensko, sa týka aj poľnohospodárov v&nbsp;Slovenskej Ľupči. „Vyzerá to tak, že v&nbsp;prípade ozimného jačmeňa začneme oproti minulému roku o&nbsp;dva týždne skôr a&nbsp;pri pšenici posunieme žatvu zo začiatku augusta na dátum okolo 20.&nbsp;júla. Zrno by malo byť plné a&nbsp;zaguľatené, ale keď sa obilnina „zaškrie“ (jej vrch je suchý a&nbsp;spodná časť zelená, pozn. red.), zrno sa podobá skôr na rascu. Je možné, že úroda bude aj o&nbsp;polovicu nižšia,“ obáva sa Igor Nemčok.

V&nbsp;neznesiteľných horúčavách trpia aj hospodárske zvieratá. V&nbsp;Slovenskej Ľupči museli na desať dní zavrieť ovce, lebo podľa predsedu družstva chodili skôr po slame ako po tráve a&nbsp;nemali čo spásať. Aj mnohí domáci gazdovia museli siahnuť do svojich peňaženiek a&nbsp;zvieratá prikrmovať – pokiaľ sa im však vôbec podarilo kúpiť vhodné objemové krmivo. Sami sme sa presvedčili o&nbsp;tom, že zohnať ho pri zvýšenom dopyte a&nbsp;neúrode nie je jednoduché.

Bude voda na prídel? Extrémne sucho je vážnou hrozbou

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Bude voda na prídel? Extrémne sucho je vážnou hrozbou

Súvisiace články

Najpôvobanejšie západy slnka, za ktorými sa oplatí cestovať

5 najkrajších turistických trás v Európe: Ktorá vás láka?

Bola terčom posmechu, no zachránila mesto pred zánikom. Jej výtvor istotne poznáte

KVÍZ preverí vaše vedomosti o vlkovi. Čo viete o tejto šelme?

Poznáte najkrajšie námestia slovenských miest? Dokážte to v kvíze

Viete, v ktorých pohoriadch ležia slovenské vrchy? (KVÍZ)

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás