Bratovražedná vojna začala ničiť Kóreu pred 65 rokmi

Počas troch rokov v nej zahynulo podľa rôznych odhadov tri až päť miliónov obetí, hoci predpokladaný cieľ v podobe násilného zjednotenia Kórejského polostrova dosiahnutý nebol. V júli 1953 uzavreli obe strany prímerie, mierová dohoda však doteraz nebola podpísaná. Medzikórejsky summit v roku 2000 viedol k prechodnému zlepšeniu vzájomných vzťahov, ale napätie bolo po niekoľkých rokoch obnovené, okrem iného kvôli jadrovým skúškam KĽDR.

Už v priebehu 2. svetovej vojny sa Spojenci dohodli, že po piatich rokoch spoločnej správy vznikne na Kórejskom polostrove jednotný štát. Kórea bola podľa záverov v Postupimskej dohode v auguste 1945 rozdelená, pričom sever sa ocitol pod vplyvom Sovietskeho zväzu a na juhu mali hlavné slovo Spojené štáty. V roku 1948 vznikla na severe Kórejská ľudovo demokratická republika a na juhu Kórejská republika. Vlády oboch krajín sa prehlasovali za jediných legitímnych predstaviteľov celej Kórei.

Sovietsko - americké súperenie využil severokórejský vodca Kim Ir-sen, ktorému sa na jar 1950 podarilo s podporou Číny presvedčiť Josifa Stalina o tom, že sa v prípade masívneho vojenského úderu juhokórejská vláda rýchlo zrúti. A tak v júni 1950 vtrhli desaťtisíce vojakov Kórejskej ľudovej armády do Južnej Kórei. Dva dni po útoku Rada bezpečnosti OSN na stretnutí, ktorého sa nezúčastnil zástupca Sovietskeho zväzu, označila Severnú Kóreu za agresora a vyzvala svet k jej odrazeniu.

Americký prezident Harry Truman, bez toho aby požiadal Kongres USA o súhlas s vyhlásením vojny, okamžite nariadil, aby americké vojská pomohli Južnej Kórei ako súčasť tzv. policajných síl OSN. Prvé americké jednotky do bojov zasiahli 4.7. 1950, na základe rezolúcie Rady bezpečnosti sa k americkým jednotkám pod vlajkou OSN pripojilo ďalších 15 krajín, ktoré poskytli vojakov, lekársku a materiálnu pomoc.