Pred vojnou mali Drážďany prezývku „Florencia na Labe“ a považovali sa za jedno z najkrajších miest na svete. Barokové a rokokové budovy, paláce, katedrály či múzeá sa dali ťažko spočítať a tamojšia architektúra bola skutočne skvostná. A hoci žiadne z nemeckých miest neostalo nedotknuté Hitlerovou vojnovou mašinériou, príspevok Drážďan k chodu vojny bol v porovnaní s inými sídlami v rámci Nemecka zanedbateľný. Aj preto je bombardovanie Drážďan spojencami dodnes spornou témou.
Keď sa Červená armáda blížila k Nemecku, nechal Hitler stiahnuť svoje zostávajúce sily k Berlínu a Drážďany ostali takmer nechránené. Sovieti by s ich dobytím nemali veľa problémov a zdalo sa nepravdepodobné, že mesto by sa malo stať terčom leteckého útoku.
Spojenecké velenie však už dávnejšie rozhodlo, že nálety s použitím zápalných bômb sú mimoriadne efektívnym spôsobom narúšania chodu nemeckej ekonomiky. Z pohľadu Spojencov malo bombardovanie tiež podlomiť morálku Nemcov a donútiť ich skôr kapitulovať.
A tak sa v noci 13. februára 1945 nad Drážďanmi objavili stovky bombardérov RAF, ktoré v dvoch vlnách zhodili na mesto smrtiaci náklad. Protivzdušná obrana bola tak chabá, že z ôsmich stoviek lietadiel zostrelila iba šesť. V tú noc dopadlo na mesto 1400 „bežných“ a 1100 ton zápalných bômb. V ohnivom inferne umierali ľudia po stovkách. A neskôr v ten deň, keď preživší začali vyliezať z úkrytov, prileteli tri stovky amerických bombardérov. Mali ničiť najmä železničné uzly, mosty a infraštruktúru. Miestni tak opäť húfne zomierali. 15. februára priletelo ďalších 200 amerických bombardérov.
Po vojne sa mnohí ľudia pokúšali určiť, koľko ľudí bombardovanie vlastne zabilo. Odhady sa pohybovali od osemtisíc do 200-tisíc, dnes sa však historici zhodujú, že bomby zabili približne 25-tisíc osôb.
Mesto bolo prakticky zrovnané so zemou, no po vojne sa mnohé budovy podarilo zrekonštruovať na nepoznanie. Drážďany povstali z popola a ak ich dnes navštívite, možno si nevšimnete, ako mesto trpelo. Jazvy v rodinách tých, ktorých bomby zabili, ale ostávajú dodnes.