Predĺženie krku
Predĺženie krku je rituál, pri ktorom ženám v priebehu celého života pridávajú okolo krku krúžky, aby dosiahli ideálny štandard krásy. Postupom času vzniká ilúzia dlhého krku, hoci samotný krk sa fyzicky nepredlžuje. Kruhy však tlačia kľúčnu kosť a rebrá smerom nadol, a preto krk pôsobí dlhší. V priebehu času váha kruhov vykrúti kľúčnu kosť až o 45 stupňov nižšie. Predĺženie krku praktizujú v afrických a ázijských kultúrach, pričom najznámejší je kmeň Kayan Lahwi v Mjanmarsku. Dievčatá nosia mosadzné „obojky“ už od dvoch rokov, pričom prvýkrát túto praktiku popísal Marco Polo ešte v roku 1300. Odstránenie krúžkov je síce možné, ale pri ich nesprávnom odoberaní môže dôjsť k úmrtiu, keďže ide o veľmi bolestivú procedúru a svalstvo krku je totálne oslabené. Pre väčšinu žien je preto pridávanie jednotlivých  kruhov na krk trvalou voľbou. 

Brúsenie a stmavenie zubov
Kmeň Bagobo, žijúci v južnej časti Filipín, je starodávny kmeň, ktorý obýval tento región po celé storočia a zaslúžil sa o vnášanie hinduizmu do oblasti. Hoci mnoho jeho členov už žije moderným spôsobom, niektorí pokračujú v tradičných rituáloch, vrátane brúsenia a černenia zubov, ktoré predstavujú prerod dospievajúceho dieťaťa na dospelého človeka.

Keď mladý človek z Bagabo dosiahne vek puberty, nechá si zbrúsiť zuby do ostrého hrotu. Na záver rituálu mu zuby začiernia. Na stmavenie používajú prášok zo stromu alebo čierneho dymu. Počas tohto procesu nesmie osoba piť vodu ani jesť kyslé jedlo, aby efekt sčernenia vydržal čo najdlhšie.  

Mužská obriezka
Napriek tomu, že obriezka má dlhú históriu, predstavuje formu mrzačenia pohlavných orgánov, ktorá spočíva v odstránení kože (predkožky) pokrývajúcej špičku penisu. Z historického hľadiska ide o jednu z najstarších operácii, z náboženských dôvodov ju ľudia vykonávajú už niekoľko tisícročí. Existuje dokonca viac ako 80 operačných postupov, ktoré závisia od jednotlivých kultúr, kultov, náboženstva či rituálov. Obriezku začali praktizovať vo východnej Afrike niekedy po roku 3 000 pred Kristom. Súviselo to pravdepodobne so skutočnosťou, že primárnou erotogénnou zónou je predkožka a jej odstránenie ľudia považovali za obetu radosti zo života pre potenciálne lepší posmrtný život. Starodávna prax prešla do modernej doby prostredníctvom židovských zvykov, ktoré pokračovali v obriezke novonarodených chlapcov osem dní po narodení. Judaizmus označuje obriezku ako prikázanie na počesť zmluvy medzi Abrahámom a Bohom. Dnes k nej dochádza nielen z náboženských, ale aj z estetických alebo zdravotných dôvodov.

Odstránenie prstov
Odstraňovanie prstov nie je známe len v mafiánskych kruhoch. Táto „skrášľovacia“ procedúra je typická pre kmeň z Novej Guiney, ktorý obýva hlboké oblasti džungle neďaleko Indonézie. Keď zomrie milovaná osoba, príslušníčkam kmeňa amputujú článok prsta, čo sa nazýva Ikipalin. Je to súčasť rituálu určeného na odohnanie zlých duchov.

Daniovia veria, že odstránenie hornej časti prsta pomáha udržať nepokojného ducha ďaleko od rodiny zosnulého. Okrem toho to symbolizuje prežívanú bolesť z úmrtia blízkeho človeka. Napriek tomu, že indonézska vláda v súčasnosti zakázala odstraňovanie prstov, Daniovia tento zvyk neopustili.

Genitálne perlovanie
Ide o úpravu tela, ktorá pravdepodobne pochádza z juhovýchodnej Ázie zo začiatku 14. storočia. Perlovanie spočíva v permanentnom zavedení malých guľôčok pod kožu genitálií. Muži si vkladajú perly do penisu, ženy pod veľké pysky. Existuje niekoľko dôvodov, prečo to ľudia robia. Najčastejším je viera, že perlovanie zvyšuje sexuálne potešenie počas vaginálneho alebo análneho styku.

Nemusí však ísť len o perly. Na intímne miesta si niektorí vkladajú ozdoby zo zlata alebo slonoviny. V modernej dobe sa používa aj teflón, chirurgická oceľ, titán a kremík. Pôvodne perlovanie používali členovia jakuzy, ktorí si vložili do genitálií jednu perlu za každý rok uväznenia.

Tvarovanie hlavy
Tvarovanie hlavy alebo umelá lebečná deformácia je starodávna forma úpravy tela, ktorej cieľom bolo zmeniť tvar lebky sploštením alebo zviazaním. Táto úprava je možná pred uzavretím fontanely u dieťaťa počas normálneho procesu rastu hlavy. Tvarovanie hlavy realizovalo niekoľko kultúr na celom svete. Najstaršie dôkazy pochádzajú z roku 9000 pred Kristom, kedy ľudia lebky formovali takmer do kužeľovitého tvaru. Najskoršie písomné zmienky o procese tvarovania hlavy sú uvedené v Hippokratových spisoch, okolo roku 400 pred Kistom.

Tvarovanie hlavy bolo časté v Amerike u Mayov a Inkov. Vo Francúzsku ho praktizovali až do konca 19. storočia. Dieťaťu zviazali hlavu pevným obväzom počas dvoch až štyroch mesiacov. Obväz neskôr nahradili košíkom, ktorý spevňovali pomocou kovových nití ako postupne dieťa rástlo. Obyvatelia Vanuatu na ostrove Tommen pokračovali v tvarovaní hlavy aj v 20. storočí, od tejto praxe však v 21. storočí upustili.