MENU
Menu

Spektrum Bitka o Karánsebes: Keď Rakúšania porazili samých seba

Vojna je neodmysliteľne spätá s alkoholom. Rímski legionári dostávali po bitkách víno na oslavu víťazstva. A niekedy aj pred nimi, aby im velitelia dodali odvahu. Tú si mimoriadne radi dodávali aj Rusi. Kvôli alkoholu v Krymskej vojne najprv prehrávali a v jej závere zasa tak dlho vzdorovali. Také opité fiasko, aké zažili Rakúšania v bitke pri Karánsebesi, však nepoznali ani Rusi.

Bitka o Karánsebes: Keď Rakúšania porazili samých seba
V septembri 1788 počas rakúsko-tureckej vojny dobyla osmanská armáda mesto Karánsebes v dnešnom Rumunsku. Rakúskych vojakov tu našla v stave absolútneho zúfalstva a rozkladu. Rakúšania nedokázali pochopiť, ako sa to mohlo stať. Veď len pred pár hodinami porazili sami seba!

Bitka pri Kohime: "Stalingrad východu", na ktorý sa zabudlo

Cisárstvu vládol syn Márie Terézie Jozef II. V roku 1788 sa nakazil tuberkulózou a v septembri bol vážne chorý. V armáde tak vládol čiastočný zmätok, generáli medzi sebou súperili a so samotnými vojakmi to nebolo oveľa lepšie. Išlo síce o rakúsku armádu, ale tá pozostávala zo Čechov, Slovákov, Nemcov, Francúzov, Chorvátov, Srbov i Poliakov. Z toho samozrejme vyplývali kultúrne rozdiely, ktoré viedli k roztržkám a vytvárali jazykovú bariéru.

Samurajovia proti mníchom: bizarné bitky, ktoré sa naozaj stali

V čase bitky pri Karánsebesi zvádzali Rakúšania s Osmanmi boj o kontrolu Dunaja. 17. septembra vyrazila rakúska jazda pátrať po tureckých vojakoch. Narazila však len na skupinu pútnikov, ktorí jazdcov ponúkli pitím. Po náročnom dni v sedle vojaci neodmietli a nasledovala bujará noc. Počas nej k pijúcej skupinke dorazila pechota so žiadosťou, či by sa mohli pridať. Pešiakov však jazdci odmietli a strhla sa bitka. Najprv lietali päste, potom guľky.

V samotnom Karánsebesi bolo všetko v poriadku. Vojaci udržiavali disciplínu, nepili, neoslavovali, nehádali sa. Boli v pohotovosti, Turci mohli čochvíľa doraziť. Keď spoza rieky začuli výstrely, ihneď im napadlo, že hliadka zbadala nepriateľa. Spustil sa poplach a ulicami sa šírili výkriky o prichádzajúcich Turkoch.

Poľské Termopyly: v bitke pri Wizne mal Wehrmacht presilu 40:1

Keď opití jazdci i pešiaci, ktorí sa medzi sebou bili, začuli z mesta poplašné volanie, spamätali. Pobrali si výstroj a vydali sa spolubojovníkom na pomoc. Muži v meste si však mysleli, že sa blíži nepriateľ. V tme sa ozvali prvé výstrely, postupne sa pridávali ďalšie. Prichádzajúci vojaci si naopak mysleli, že mesto už obsadili Turci, a tak paľbu opätovali.

Niektorí dôstojníci si vraj uvedomili, k akej chybe došlo. Kričali: „Halt, halt!" V bojovej vrave však ich volanie pripomínalo vzývanie Alaha a tým len prilievali olej do ohňa. Bojujúci vojaci si nerozumeli, cudzie jazyky svojich spolubojovníkov často nerozoznali od turečtiny.

Strach, alkohol a jazyková bariéra spôsobili, že rakúska armáda bojovala sama proti sebe. Pochopiteľne nemohlo nastať jej víťazstvo. Keď začalo svitať, na bojisku ležalo asi 1200 mŕtvych. O ranených či zbehnutých kroniky mlčia.

Keď Turci o dva dni dorazili ku Karánsebesu, ľahko prevzali kontrolu nad mestom. Našli tu len málo bojaschopných vojakov, väčšinou išlo o ranených a mŕtvych. Dobytie Karánsebesu však prakticky k ničomu neviedlo. Celá rakúsko-turecká vojna skončila o tri roky neskôr nerozhodne.

DISKUSIA
12.1. 2019 9:00
Diskusia