Heinrich (skrátene Hein) sa narodil v&nbsp;roku 1923 ako syn roľníka. Vojna ho v&nbsp;podstate až do jeho nástupu do vojenskej služby nikdy nezaujímala. V&nbsp;roku 1942 vo veku devätnásť rokov dostal povolávací rozkaz do armády. V&nbsp;decembri 1942 ho preložili na východný front, kde slúžil v&nbsp;tyle divízie ako pohonič konského saňového záprahu. Z&nbsp;dôvodu kritických pripomienok k&nbsp;vojne Severloha v&nbsp;marci 1943 dokonca tvrdo potrestali (musel dvanásť hodín bez prestávky v&nbsp;letnom výstroji pochodovať), pričom mu zostali trvalé zdravotné následky. Následne až do júna 1943 skončil v&nbsp;nemocnici. Po pobyte v&nbsp;nemocnici dostal dlhšiu zdravotnú dovolenku.

Jeho pôvodná divízia bola v&nbsp;Rusku prakticky zničená, preto ho prevelili do Francúzska. V&nbsp;decembri 1943, keď dorazil do Francúzska, premenovali jeho divíziu na 352. pešiu divíziu a&nbsp;umiestnili ju do Normandie. Tam Hein zostal až do 6. júna 1944, keď ho zajali Američania. V&nbsp;Normandii to bola bezútešná a&nbsp;nudná služba, kde sa výcvik striedal s&nbsp;oddychom. Hein bol teda až do 6. júna 1944 príkladom vojaka, ktorý si prakticky nevystrelil a&nbsp;ani nevedel, čo vojna vlastne je. Ešte k&nbsp;tomu bol odsúdený za kritické pripomienky k&nbsp;vojne. Čiže bez preháňania možno povedať, že bol veľmi podpriemerným nemeckým vojakom.

Posledným miestom bojového nasadenia Severloha bol jednoduchý obranný bunker na pláži Omaha blízko dedinky Coleville. „Začni strieľať, hneď ako budú po kolená vo vode. To ešte nebudú môcť bežať rýchlo,“ dostal Severloh rovnako ako ostatní od veliteľa rozkaz zabrániť všetkými dostupnými prostriedkami vylodeniu Američanov. Omaha bola šesťkilometrový úsek pláže a&nbsp;na ňom bolo pätnásť oporných bodov (WN60 – WN74), pričom každý oporný bod bránilo zhruba 20 až 50 vojakov, pozostával z&nbsp;dvoch-troch bunkrov s&nbsp;delami a&nbsp;okrem toho už len z&nbsp;jednoduchých zákopov a&nbsp;guľometných hniezd.

A&nbsp;ako vyzeral oporný bod WN62, ktorý dostal Severloh na starosť? Dňa 6. júna 1944 tam boli dva nedokončené bunkre s&nbsp;delami ostreľujúcimi pláž a&nbsp;inak iba zákopy a&nbsp;guľometné hniezda. Celkovo tam bolo iba 41 vojakov. Mali dve staré české delá, model 1917, ktoré ostreľovali pláž, ale iba pozdĺžnym smerom, čiže nie priamo. Okrem toho mali sedem guľometov, ale iba jeden bol moderný typ MG42 v&nbsp;otvorenom guľometnom hniezde. A&nbsp;práve tento guľomet spôsobil celý masaker na Omahe a&nbsp;stal sa rozhodujúcim životným mementom pre Heina Severloha a&nbsp;množstvo jeho amerických protivníkov.

Severloh bol osobným pobočníkom kapitána Frerkinga a&nbsp;tento ho z&nbsp;neznámych dôvodov posadil dňa 6. júna 1944 do diery vo WN62, v&nbsp;ktorej už ležal guľomet MG42 a&nbsp;jedna puška, pričom Severloh si doniesol aj svoju pušku. A&nbsp;práve v&nbsp;tých miestach sa v&nbsp;deň D vylodilo približne šesťtisíc Američanov, pričom 2 500 z&nbsp;nich zahynulo a&nbsp;okolo dvetisíc utrpelo zranenia. Z&nbsp;tých 2 500 mŕtvych ich podľa reálnych predpokladov zabil Hein do dvetisíc. Severloh sa vo svojej jame (spevnenej iba drevenými výstužami) bez veľkého premýšľania postavil a&nbsp;spustil streľbu z&nbsp;guľometu. A&nbsp;strieľal a&nbsp;strieľal a&nbsp;strieľal, až vystrieľal zhruba do 15.00 hodiny asi 12-tisíc nábojov (48 muničných skriniek, ktoré mu tam viac-menej bez prestávky nosil jeden vojak) a&nbsp;asi 10-krát vymenil rozžeravenú hlaveň.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Keď bola hlaveň prehriata, zobral si do rúk dve pušky, ktoré mal pri nohách, a&nbsp;vystrieľal z&nbsp;nich ďalších štyristo nábojov. A&nbsp;takto strieľal celé dopoludnie, až kým si nevšimol, že mu už nikto nenosí muníciu a&nbsp;že je tam úplne sám. Až vtedy zobral nohy na plecia a&nbsp;stiahol sa, pričom ešte v&nbsp;ten večer padol do zajatia. Doteraz je považovaný za vojaka pešiaka s&nbsp;najväčším počtom zastrelených nepriateľov v&nbsp;druhej svetovej vojne – za ten deň ich sám zastrelil pravdepodobne do dvetisíc (okrem ranených).Celý komplex WN62 je možné ešte aj dnes vidieť na pláži pri dedine Collevile. Všetko je tam vyznačené, bunkre ostali v&nbsp;pôvodnom stave. Dokonca aj diera, v&nbsp;ktorej Hein stál, sa dá približne lokalizovať.

Dňa 6. júna 1944 teda došlo k&nbsp;záhadnej premene „nevojaka“ Severloha na strieľajúce monštrum. Je priam neuveriteľné, ako sa človek dokáže v&nbsp;okamihu zmeniť. Pritom pri ňom nebol dokonca ani jeho veliteľ, čiže mohol ujsť ako všetci vojaci okolo neho (od 12.00 do 15.00 strieľal sám prakticky na celej pláži Omaha). Tvrdil, že strieľal podľa rozkazu. Je možné, že sa dostal do akéhosi tranzu alebo ho to začalo baviť, a&nbsp;preto strieľal a&nbsp;strieľal? Ako inak sa dá vysvetliť, že tri hodiny okolo neho už nikto zo spolubojovníkov nebol a&nbsp;on napriek tomu stále strieľal?

Po boji na Omahe bol Severloh ľahko ranený. Stiahol sa spolu s&nbsp;jedným zo spolubojovníkov do dediny Colleville, kde ho ešte v&nbsp;ten večer Američania bez akéhokoľvek odporu z&nbsp;jeho strany zajali. Zo zajatia v&nbsp;Spojenom kráľovstve ho prepustili v&nbsp;roku 1947 na základe žiadosti jeho otca. Otec v&nbsp;žiadosti pravdivo uviedol, že syna súrne potrebuje na poľnohospodárske práce na rodinnom statku.

Hein s&nbsp;nikým okrem svojej manželky neprehovoril o&nbsp;zážitkoch z&nbsp;toho dňa. Sám spomínal, že počas streľby na pláž si vôbec neuvedomoval, čo robí. Ale keď boli guľometné hlavne prehriate, zobral do ruky jednu z&nbsp;dvoch pušiek. A&nbsp;vtedy už nestrieľal anonymne do bezmennej masy ľudí, ale cielene zabíjal jedného protivníka za druhým. Vtedy musel presne vidieť, čo robí, keď zasiahnutý vojak akoby najprv skamenel a&nbsp;následne s&nbsp;otvorenými ústami klesol do piesku, pričom prilba mu spadla z&nbsp;hlavy a&nbsp;kotúľala sa ešte asi dva metre po pláži. V&nbsp;tomto momente zrejme už pochopil, čo vlastne robil všetky tie predchádzajúce hodiny so svojím guľometom MG42. Ale stiahol sa a&nbsp;opustil svoju jamu až vtedy, keď bol ranený.

Všetky zážitky z&nbsp;tohto dňa si ukryl v&nbsp;hlave až do okamihu v&nbsp;roku 1988, keď sa ho jeden americký reportér pri náhodnom rozhovore o&nbsp;bojoch v&nbsp;Normandii priamo spýtal na to, či vtedy strieľal on. Tento reportér správne vytušil, že by mohlo ísť o&nbsp;„beštiu z&nbsp;Omahy“. Nasledovalo obrovské odľahčenie pre Severloha, ktoré on sám prirovnal k&nbsp;vykúpeniu. A&nbsp;následne začal tento starý muž otvorene a&nbsp;bez zábran hovoriť o&nbsp;desivom júnovom dni roku 1944. Väčšina protivníkov, ktorí sa v&nbsp;ten deň vyloďovali na Omahe a&nbsp;prežili, už Heinovi jeho skutok odpustila.

Ani len netušili, kto vtedy obsluhoval ten prekliaty guľomet, a&nbsp;preto ani nevedeli, koho majú hľadať. Isté je, že keby sa im bol Severloh so svojím guľometom dostal v&nbsp;ten deň do rúk, neexistovala by pre neho žiadna možnosť zajatia a&nbsp;mohol by si želať iba rýchlu smrť. Spojencom pritom nikdy nenapadlo, že ho ešte v&nbsp;ten deň dostali do zajatia. Predpokladali, že to musí byť zarytý esesák, ktorý buď padol, alebo sa prebil k&nbsp;svojim. Ale nikdy nepredpokladali, že to bude 21-ročný chlapec – viac-menej nevojak. A&nbsp;tak zostal Severloh nepoznaný.

Je zaujímavé, že aj keď Severloh strieľal vyše osem hodín z&nbsp;jedného miesta a&nbsp;svoju pozíciu vôbec nemenil, Američania neprišli na to, odkiaľ tá paľba prichádza. Keď mu ku koncu dochádzala obyčajná munícia a&nbsp;zobral aj muničné skrinky so svetelnými nábojmi a&nbsp;začal nimi strieľať, až vtedy Američania zistili, odkiaľ paľba prichádza, a&nbsp;dali svojim bojovým lodiam pokyn na priamu streľbu (počas nej bol Hein ľahko zranený).

Jedným z&nbsp;tých, ktorí tento masaker na pláži Omaha prežili, bol vtedy 19-ročný americký vojak David Silva, pričom guľometná dávka ho ťažko zranila. Až 45 rokov po vojne našiel Severloh meno Davida Silvu v&nbsp;jednej knihe o&nbsp;invázii. Keďže chcel osobne stretnúť vojaka, po ktorom kedysi strieľal, napísal mu list na neúplnú adresu. Potom zistil, že Silva žije ako bývalý americký vojak v&nbsp;Nemecku. Tam sa aj stretli, naposledy to bolo v&nbsp;roku 2005. Z&nbsp;bývalých nepriateľov sa totiž stali nerozluční priatelia. Svedkovia tvrdia, že sa stali najlepšími priateľmi na svete.

Posledné roky života Heina Severloha boli spokojnejšie a&nbsp;šťastnejšie než predchádzajúce. To, že prelomil mlčanie a&nbsp;zbavil sa hrozného tajomstva, mu pomohlo zbaviť sa jarma a&nbsp;bolo to pre neho vykúpením. Aj priateľstvo s&nbsp;Davidom Silvom mu pomohlo a&nbsp;bolo znamením odpustenia. Severloh zomrel spokojný dňa 14. januára 2006 blízko svojho rodiska. David Silva sa stal po vojne vojenským farárom a&nbsp;zostal s&nbsp;posádkou v&nbsp;Nemecku. Pri prvom stretnutí sa ho Hein spýtal, prečo sa vlastne stal farárom, a&nbsp;Silva mu odpovedal: „ V&nbsp;tom momente, keď sa spustila rampa môjho vyloďovacieho člna a&nbsp;ja som musel bežať oproti streľbe z&nbsp;tvojho guľometu, som volal na Boha a&nbsp;sľúbil som mu, že keď mi pomôže prežiť toto peklo, na celý život sa stanem jeho služobníkom. Prežil som, a&nbsp;tak som sa stal farárom, aby som pomáhal iným vojakom.“

Beštia z pláže Omaha: Guľometom zabila stovky vojakov

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Beštia z pláže Omaha: Guľometom zabila stovky vojakov

Súvisiace články

FOTO 30+ dôkazov toho, ako príroda víťazí nad civilizáciou

Chcú zachrániť slovenskú ovčiu vlnu: Dve ženy sa pustili do ťažkej práce

Kruté korene známych rozprávok: Ako vznikla Snehulienka či Popoluška?

FOTO Zvláštne zvieratá, ktoré akoby nepochádzali z našej planéty

Poznáte dejiny Slovenska? Otestujte sa v náročnom KVÍZE

Najodľahlejší hotel na svete: Suma za noc vám nedá spávať

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás