Muchotrávka zelená má pôvod v Európe, kde rastie pod dubmi a žije s nimi takpovediac v symbióze. Dokázala sa však etablovať na každom kontinente s výnimkou Antarktídy. Na tom by nebolo nič zvláštne, no úchvatná je rýchlosť, s akou to Amania phalloides dokázala. Práve tá zaujíma vedcov, veď napríklad do Kalifornie sa huba dostala až v 19. storočí prostredníctvom sadeníc na lodiach. Dnes tu rastie hustejšie než v domovskej Európe a vedci konečne našli príčiny jej rapídnej expanzie.
Muchotrávka zelená to dokázala vďaka asexuálnemu rozmnožovaniu. Takpovediac vďaka vlastným klonom, bez potreby partnera. Spóry sa rýchlo udomácňovali v nedobytých regiónoch a to napriek tomu, že v Európe sa huba rozmnožuje pohlavne. Ako vedci zistili, schopnosť klonovania majú aj muchotrávky zelené v New Jersey a New Yorku.
Klonovanie muchotrávky v Kalifornii trvá už asi 30 rokov. Vedci sa domnievajú, že huba je schopná prepínať medzi asexuálnym a pohlavným spôsobom rozmnožovania v rámci toho, či územie potrebuje dobyť, alebo sa v ňom už udomácnila. Mechanizmus, vďaka ktorému to dokážu, je ale zatiaľ neznámy.
Muchotrávka zelená je v Guinessovej knihe rekordov zapísaná ako najjedovatejšia huba sveta. Je zodpovedná za väčšinu smrteľných otráv hríbmi. Vďaka zelenému klobúku a bielej stonke vyzerá krehko a pripomína niektoré jedlé druhy húb. Tiež sa vraví, že dobre chutí, a vďaka tomu je ešte nebezpečnejšia.
Šesť až 12 hodín po konzumácii muchotrávky zelenej sa začínajú prejavovať prvé symptómy. Amatoxíny preniknú tráviacim traktom do pečene, naviažu sa na enzýmy, ktoré produkujú proteíny, a zastavia ich činnosť. Bez produkcie proteínov začne pečeň odumierať, dostaví sa nevoľnosť a hnačka. Smrť nastáva v dôsledku zlyhania orgánov. Amatoxíny muchotrávky zelenej sú navyše termostabilné, to znamená, že odolávajú teplotným zmenám. Preto sa nedajú odstrániť tepelnou úpravou. Približne polovica jednej muchotrávky stačí na zabitie dospelého človeka a lieky zaberajú len občas.
