Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Ešte v polovici 19. storočia ľudia verili, že severný pól je obklopený šírym oceánom bez ľadu. Mnohí moreplavci dokonca tvrdili, že tento oceán videli na vlastné oči, čím podnecovali rôzne arktické expedície. Podľa hypotézy kartografa Augusta Petermanna mohla loď, ktorá sa nechala unášať Golfským prúdom, vplávať do neprebádaných arktických vôd, preniknúť pásmom ľadovcov a vniknúť do oceánu, kde už sa ľad nevyskytoval.

Petermann v snahe dokázať pravdivosť svojich hypotéz sponzoroval dve expedície, obe však zlyhali a jeho viera vo vlastné tvrdenia ostala nahlodaná. Vlastníka novín New York Herald Jamesa Bennetta ale hypotéza zaujala. Navštívil Petermanna, aby s ním prediskutoval možné trasy, a kartograf mu povedal, že zmenil názor. Najvhodnejšia námorná cesta k severnému pólu vraj mala viesť cez Beringov prieliv medzi Aljaškou a Kamčatkou. Petermann veril, že tadiaľ tečie teplý morský prúd a je dostatočne silný, aby si vydobyl cestu polárnym morom. Bennetta tieto vyhlásenia presvedčili a rozhodol sa, že bude financovať americký pokus o plavbu k severnému pólu.

Voľba plavidla padla na britskú loď, ktorú premenovali na USS Jeannette. Pôvodne išlo o vojnovú loď s dĺžkou 43 metrov a výtlakom 580 ton a trvalo dva roky, kým sa ju podarilo prerobiť a vystrojiť tak, aby zvládla plavbu ľadovými moriami. Bennett dal na palubu umiestniť aj rôzne vedecké vybavenie a posádku malo tvoriť 33 mužov, z ktorých mnohí boli veteránmi arktických výprav.

Jeannette sa vydala na plavbu 8. júla 1879 zo San Francisca. Nabrala dobrú rýchlosť a už 2. septembra sa nachádzala severne od Beringovho prielivu len asi 180 kilometrov od Wrangelovho ostrova. Ľadovce sa ale začínali vyskytovať čoraz hustejšie až napokon o tri dni neskôr loď celkom uväznili.

<p>Na obed nič, len lyžička glycerínu.</p>

V zime sa Jeannette mohla nechať len unášať pohybujúcou sa ľadovou pokrývkou. Posádka nemala čo robiť a tak analyzovala pohyb morský prúdov a slanosť a teplotu vody. Dokázala, že žiaden teplý prúd cez Beringov prieliv netečie, no teraz už to mohlo byť námorníkom jedno. Pomaly si tiež uvedomovali, že hypotéza o oceáne bez ľadu v okolí severného pólu je mylná.

Postupne prišlo leto, no loď sa neuvoľnila. Kapitán George W. De Long si v posledný deň roku 1880 do denníka zapísal: „Nový rok začínam s vierou v to, že nám prinesie šťastie.“

Príchod druhého arktického leta u posádky obnovil optimistické nálady. Námorníci verili, že Jeannette sa oslobodí, a 11. júna 1880 dokonca istý čas plávala. V ďalší deň ale prišla tvrdá rana v podobe návratu ľadu, ktorý definitívne prenikol oslabeným trupom lode a tá sa začala potápať. Kapitán rozhodol, že ju musia opustiť. 13. júna začala klesať pod hladinu asi 560 kilometrov od sibírskeho pobrežia.

Začal dlhý pochod k pevnine. Zásoby si muži viezli v saniach a na člnoch. Kapitán De Long dúfal, že dorazia k delte rieky Lena, kde sa nachádzalo množstvo osád. V auguste sa ľad začal lámať a posádka musela nasadnúť do člnov. 10. septembra sa dostala k Semjonovského ostrovu (už neexistuje, zničila ho erózia) asi 190 kilometrov od pevniny.

Námorníci si oddýchli a 12. septembra nasadli do troch člnov a vydali sa na poslednú etapu cesty k delte Leny. V nasledujúci deň ale prišla búrka, ktorá potopila jeden z člnov. Utopilo sa osem mužov vrátane poručíka Charlesa W. Chippa. Zvyšné dve plavidlá prežili a dorazili k delte, zakotvili však veľmi ďaleko od seba, keďže ich búrka rozohnala.

Časť posádky pod vedením De Longa vyrazila do vnútrozemia napoly zmrznutým močiarom v snahe nájsť osady domorodcov. Muži však boli v zlom stave a postupovali pomaly. Napokon predsa dorazili do opusteného loveckého tábora, kde si oddýchli a vďaka tomu, že lovili vysokú zver, sa konečne poriadne najedli a doplnili si energiu.

Ani to ale nestačilo a De Long musel urobiť rozhodnutie. Poslal dvoch najzdatnejších chlapov, aby išli hľadať pomoc. William Nindemann a Louis Noros naozaj našli domorodcov a prežili, zatiaľ čo De Long so zvyškom mužov sa pomaly potácali ďalej. Niekedy prešli len dva kilometre za deň. Hladovali a boli na pokraji vyčerpania. 10. októbra 1880 si De Long zapísal: „Na obed nič, len lyžička glycerínu.“

Napriek ubúdajúcim silám si kapitán naďalej viedol denník, hoci zápisy boli čoraz sporadickejšie. Väčšinou pojednávali o smrti jednotlivých mužov. Posledný zápis z 30. októbra hovorí o úmrtí Boyda a Görtza a umierajúcom Collinsovi.

Medzitým partia z druhého člna pod vedením prvého strojného dôstojníka Georga W. Melvilla na opačnej strane delty našla osadu domorodcov. Dokonca našla aj Nindemanna a Norosa, od ktorých sa dozvedela o De Longových ťažkostiach. Melville presvedčil niekoľko miestnych, aby mu pomohli s pátraním po kapitánovi.

Spoločne objavili miesto pristátia De Longovho člna a našli aj kapitánov lodný denník. Prichádzajúca zima však pátranie prekazila. Na jar Melville a dvaja muži opäť vyrazili a našli telá kapitána a zvyšku posádky, ktorých zabil mráz. Zabalili mŕtvoly do plátna a vyrobili z naplaveného dreva provizórne rakvy, na ktoré navŕšili kamene. Následne vyrobili drevený kríž, do ktorého vyryli mená zosnulých.

18. júna 1884 sa časť vraku Jeannette objavil na ľadovej kryhe neďaleko juhozápadného cípu Grónska. To naznačovalo, že oceánske prúdy smerovali polárnym morom z východu na západ.

A čo posádka? Z 33 mužov zomrelo celkovo 20 vrátane De Longa. Zvyšok sa v priebehu roka 1882 vrátili do USA. 

Americká arktická expedícia: Výprava odsúdená na neúspech

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Americká arktická expedícia: Výprava odsúdená na neúspech

Noel

Súvisiace články

Dobre skryté tajomstvá hradov: Počuli ste o nich? (2. časť)

Legenda so šialeným dizajnom: Aká naozaj bola Multipla?

Ochranárske projekty, ktoré zabránili vyhynutiu ohrozených druhov zvierat

Najrýchlejšie vozidlá na Nürburgringu: Ktoré kraľuje rebríčku?

Zmrzlina z recyklovaných plastov: Dá sa vôbec konzumovať?

Sezóna otužovania sa blíži, aké benefity má chlad?

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás