Dašte Lút znamená v perzštine „prázdna pláň“. Nevyskytujú sa tu takmer žiadne rastliny ani živočíchy a aj Iránci sa tomuto miestu snažia vyhýbať. Táto soľná púšť bola podľa vedcov kedysi dnom mora, ale v dôsledku tektonických pohybov sa postupne dvíhala. Voda sa kvôli vysokým teplotám odparila a vznikla púšť s približne takou rozlohou, akú má Slovensko. Obklopujú ju vysoké hory a Dašte Lút tak pripomína obrovskú panvicu. A chôdza po nej je takmer ako kráčanie po panvici. Vedci tu totiž namerali zatiaľ najvyššiu prízemnú teplotu: až 70,7 stupňa Celzia.

Stalo sa tak prostredníctvom satelitu Aqua, ktorý do vesmíru vyslala NASA. Ten v rokoch 2003 až 2010 zbieral dáta o teplote zemského povrchu a zistil, že v roku 2005 mala zem na Dašte Lút rekordnú teplotu. Najhorúcejším miestom púšte je región známy ako Gandom Beryan (v preklade „spálená pšenica“). Ide o náhornú plošinu s rozlohou 480 kilometrov štvorcových pokrytú čiernymi vulkanickými kameňmi. Práve tie sú vďaka svojej farbe hlavným faktorom, ktorý spôsobil, že Dašte Lút sa zapísala do knihy rekordov. Absorbujú väčšinu energie zo slnečného žiarenia a odrážajú jej len zlomok.

Mimochodom, názov regiónu je inšpirovaný miestnou legendou o náklade pšenice, ktorú karavána musela nechať v púšti. Keď sa k nej obchodník vrátil o niekoľko dní, bola vraj spálená od slnka. Vzhľadom na to, akú teplotu tu nameral satelit, nemusí byť legenda až tak ďaleko od pravdy.

Ďalším faktorom, ktorý prispieva k rekordným teplotám, je absencia vegetácie. V slanej pôde sa uchytia len tie najodolnejšie rastliny. V prípade Dašte Lút ide o niektoré druhy kríkov, ktoré dorastajú do výšky až desať metrov. V púšti je ich ale veľmi málo.

Zaujímavé tiež je, že hoci povrchová teplota je viac než 70 stupňov Celzia, teplota vzduchu tu má priemernú hodnotu „len“ 39 stupňov Celzia. Oproti rekordu z amerického Údolia smrti, kde v roku 1913 namerali 56,7 stupňa Celzia, je to teda pomerne málo.