Saint-Pierre bolo známe ako „Paríž západnej Indie“. Po výbuchu sopky Pelée z neho ostali len dymiace trosky. Odhaduje sa, že pyroklastické prúdy zabili v ten osudný deň 30-tisíc osôb a skaze unikli iba dvaja ľudia. Obuvník, ktorý žil na okraji mesta, vyviazol s vážnymi popáleninami. Odsúdenec Ludger Sylbaris sa zasa nachádzal v zle vetranej samotke miestneho žalára.

Sylbaris nebol fešák a nemal v živote ani veľa šťastia. Bol bitkárom a v Saint-Pierre ho poznali ako problémového chlapa s ktorým sa netreba spolčovať. Začiatkom apríla 1902 ho zatkli, lebo v opitosti sekol kamaráta šabľou. Dostal len dva mesiace v pracovnom tábore, ale ušiel odtiaľ, v meste sa opil a celú noc prehýril. Keď ráno vytriezvel, sám sa šiel opäť udať. Za trest ho dali na týždeň na samotku. Ako sa ukázalo, zachránilo mu to život. Cela bola čiastočne v podzemí, bola celá z kameňa, nemala okná a vetrala sa len malým otvorom nad dverami, ktoré boli otočené smerom od sopky.

V Pelée medzitým hrmelo. Už od apríla vykazovala známky blížiacej sa erupcie, na mesto padal čierny popol, bolo cítiť otrasy a z vulkánu stúpal dym. Do spodných vôd sa dostala síra a zvieratá umierali na otravu alebo od smädu. Aj more sa správalo zvláštne. 5. mája zrazu ustúpilo asi o 100 metrov a potom sa prudko vrátilo späť a zaplavilo niektoré časti mesta. V ten deň sa zrútila aj časť sopky a bahno zavalilo 150 ľudí.

K evakuácii ale nedošlo a za všetko mohla politika a blížiace sa voľby. Pravicový guvernér mesta vedel, že Saint-Pierre je baštou pravice a potreboval hlasy miestnych, aby sa jeho kolegovia udržali vo vláde, ktorej sa chceli zmocniť socialisti. A tak odmietal nariadiť evakuáciu až do 11. mája, kedy mali prebehnúť voľby. K tým už ale nedošlo. Guvernér dokonca presvedčil šéfredaktora miestnych novín, aby situáciu so sopkou zľahčoval a vyzýval ľudí, nech neopúšťajú domovy.

Saint-Pierre.
Zdroj: Royal Commonwealth Society Library

V tom čase sa síce vedelo, že zo sopky vyteká láva, ale fenomén pyroklastických prúdov ľudia nepoznali. Miestni si mysleli, že lávu zadržia dve údolia, ktoré delia mesto od sopky. To bola síce pravda, ale prúdom tieto údolia nekládli takmer žiadnu prekážku.

8. mája ráno začal z vulkánu stúpať čierny dym. Pár minút pred ôsmou hodinou došlo za prizerania sa tisícok ľudí k mohutnej erupcii. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o tretí najsmrtiacejší výbuch sopky v dejinách. Pyroklastické prúdy sa hnali k mestu rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu a teplotou vyše tisíc stupňov Celzia zabíjali všetko živé. Koho zasiahli, buď zhorel, alebo sa udusil. Mesto bolo zrovnané so zemou.

Tri dni po katastrofe pátracie tímy stále prehľadávali mesto, keď začuli volanie o pomoc. To kričal Ludger Sylbaris, ktorý bol stále zavretý v cele. Bol síce popálený, ale žil a dokázal podať svedectvo o tom, čo sa stalo.

Ludger Sylbaris.
Zdroj: Public Domain

V ráno, keď Pelée vybuchla, práve čakal na raňajky, keď sa zrazu zotmelo viac, než bolo obvyklé. Vtom mu do cely cez okienko nad dverami vrazil prúd horúceho vzduchu a popola, ktorý mu spôsobil vážne popáleniny. Jeho krik nik nepočul. Trvalo to len okamih, ale z popálenín sa mu napriek tomu rinula krv. Napodiv však oblečenie nejavilo známky poškodenia. Dýchal plytko a cez skrčenú košeľu, aby si nespálil pľúca. Tri dni žil potom s myšlienkou, že samotka bude jeho hrobkou.

Prežil aj mladý obuvník Léon Compere-Léandre, hoci s vážnymi popáleninami. Neskôr povedal: „Videl som výbuch a utekal som do svojej izby. O chvíľu ma začali strašne páliť ruky, nohy aj trup. Spadol som na stôl v izbe. Po asi desiatich minútach som začal prehľadávať dom. Nachádzal som iba spálené mŕtvoly v nedotknutých šatách. Vrátil som sa do izby, ľahol si na posteľ a čakal na smrť. Po asi hodine som sa spamätal a šiel do najbližšieho mesta vzdialeného šesť kilometrov, kde som našiel pomoc.“

Sopka zničila asi 15 kilometrov štvorcových okolo mesta. V Saint-Pierre zabila všetko živé s výnimkou dvoch mužov. Budovy boli zrovnané so zemou, hodiny na vojenskej nemocnici zastali v čase 7:52. Vtedy k mestu dorazili smrtiace pyroklastické prúdy.

Samotka.
Zdroj: Gaël Chardon/Flickr

K ďalšej erupcii došlo 20. mája a tých málo budov, ktoré ešte stáli, spadlo. Saint-Pierre sa z katastrofy nikdy celkom nespamätalo a v súčasnosti tu žije len čosi vyše štyritisíc ľudí. Mimochodom, Ludgersova cela stojí dodnes.