Jukijo Araki, ktorý drží na fotografii v rukách šteňa, bol počas druhej svetovej vojny vôbec najmladším kamikadze pilotom japonského letectva. Zvyšní muži na fotografii mali 18 či 19 rokov. Záber vznikol krátko predtým, než sa mladíci vydali na svoju samovražednú misiu. Araki nastúpil do dvojmotorového tréningového lietadla Tačikava Ki-54, vzlietol z letiska na južnom cípe Japonska a 27. mája 1945 mal ukončiť svoj život útokom na nepriateľské plavidlo. Je možné, že jeho stroj bol jedným z dvoch, ktoré v ten deň zasiahli torpédoborec USS Braine a hoci zabili 66 námorníkov, loď nepotopili.
V apríli 1945 dostal Araki priepustku a navštívil rodinu, ktorej zanechal listy na rozlúčku. Tie mali otvoriť až potom, ako dostanú správy o jeho smrti. V liste rodičom okrem iného napísal: „Prosím, v mojej túžbe po vernosti cisárovi nájdite potešenie a oddanosť rodičom. Nič neľutujem. Len kráčam po svojom chodníku vpred.“
Predtým, ako kamikadze piloti vzlietli, sa konali ceremónie. Muži zo špeciálnych pohárov vypili saké alebo vodu, mnohí dôstojníci so sebou brali svoje meče. Piloti dostali (dôstojníci si kúpili) pištole, ktorými sa mali zastreliť, ak by im hrozilo zajatie. Každý mal senninbari, „opasok tisícich stehov“, ktorý pilot dostal ako talizman od svojej matky.
Kamikadze letci tiež skladali a recitovali svoje predsmrtné básne. Išlo o tradíciu, ktorú založili samuraji chystajúci sa spáchať rituálnu samovraždu seppuku. Piloti si do lietadiel brali listy s modlitbami, ktoré dostali od svojich rodín. Počas letu ich sprevádzali „bežní“ piloti, ktorí im zabezpečovali ochranu a neskôr podávali správy o tom, ako si kamikadze viedli pri plnení svojich misií.
Podľa amerického námorníctva spáchali piloti kamikadze asi 2800 útokov, potopili 34 lodí a 368 ďalších poškodili. Zabili 4900 námorníkov a približne rovnaký počet zranili.
Napriek radarom, stíhačkám a protivzdušnej obrane sa asi 14 percentám pilotov kamikadze podarilo zasiahnuť nepriateľské lode.
