V juhovýchodnej Austrálii bolo kedysi vidieť obrovské kŕdle týchto vtákov. Dnes je všetko inak a experti odhadujú, že v prírode už nežije viac než 300 operencov. Druh Anthochaera phrygia bol známy svojou komplikovanou piesňou, ktorá predchádzala páreniu. Z nejakého dôvodu však samce akoby začali tento nápev zabúdať. Vedia síce stále spievať, ale už neznejú tak ako ich predchodcovia. Tento stav zrejme povedie k úplnému vyhynutiu celého druhu.

Všetko začalo, keď si austrálski ornitológovia všimli, že samce Anthochaera phrygia začali spevom napodobňovať iné, väčšie druhy vtákov. Nie je pritom jasné, prečo to vlastne robili. Odborníci sa však domnievajú, že tak robili v rámci obrany pred predátormi. Stalo sa však niečo nečakané: mladé samce sa zrazu nemali od koho naučiť pôvodné dvoriace piesne, na ktoré boli samice zvyknuté, a ktoré pred párením vyžadovali.

Od dospelých jedincov pochytili len nové zvuky podobne, ako sa deti učia reč rodičov. Keby ste sa doma rozprávali len po anglicky, vaše dieťa by sa v útlom detstve asi ťažko naučilo slovenčinu. Podobne je to aj s týmito vtákmi. A tak, ako by ste po slovensky ťažko dvorili Angličanke, aj samce Anthochaera phrygia môžu len ťažko dvoriť samiciam, ktoré im nerozumejú.

Keď sa vtáčence vyliahnu, rodičia sa snažia byť čo najtichšie, aby k sebe nelákali predátorov. Mladé jedince sa učia piesne až potom, ako opustia hniezdo, a to napodobňovaním. Kedysi sa učili zlé piesne od vtákov svojho druhu, lenže dnes ich je už tak málo, že v prírode pochytia aj tóny iných druhov operencov. A s nimi u samíc neuspejú.

Nájsť dnes Anthochaera phrygia vo voľnej prírode je ťažkým orieškom. Zvyšných pár stoviek vtákov žije na území s asi 30-násobnou rozlohou Slovenska. Je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti už ich človek prakticky nebude mať šancu vidieť. Následne vyhynú a príčinou bude to, že zabudli svoje dvoriace piesne.