Noel

Nell Gwynnová Nell sa narodila v Londýne v roku 1650 a jej otcom bol majiteľ bordelu - alkoholik. Mal finančné problémy a tak začal prevádzkovať aj divadlo, v ktorom sa hrali hry s erotickým motívom. Jeho snaha mala úspech a čoskoro divadlo začali navštevovať muži z vyšších spoločenských vrstiev. Nell tu pracovala ako obsluha a počas predstavení roznášala mužom drinky, pričom im často poskytovala aj „ručné" uspokojenie. Jedného dňa pri predstavení stretla kráľa Charlesa II. Údajne ho uchvátil slečnin dôvtip a pôvab, takže ju pozval k sebe do paláca. Jedna vec viedla k druhej a čoskoro Nell začala chodievať na „konzultácie" s Charlesom pravidelne. Nanešťastie pre ňu bol ale kráľ tak trochu promiskuitný.

V tom čase už mal totiž nielen manželku, ale aj milenku a celý rad nádejných mileniek, ktoré zúfalo túžili po jeho pozornosti. Napriek tomu sa ale stala panovníkovou obľúbenou konkubínou, údajne vraj vďaka tomu, že konkurentkám primiešavala do jedla preháňadlá.

Známou sa stala vďaka tomu, že si podmanila ľud. Bežní Angličania totiž kráľove „spoločníčky" nenávideli. Pri jednej z ciest Londýnom si ju splietli s vojvodkyňou z Portsmouthu a kričali po nej: „Ty katolícka k***a!" Nell vydala pokyn na zastavenia koča, vystúpila z neho, a zvolala: „Dobrí ľudia, mýlite sa. Som protestantská k***a." Zmes humoru a dôvtipu jej zabezpečila, že sa podobný incident už neopakoval a Nell sa stala populárnou.

Medzi jej úspechy patrí aj to, že prinútila kráľa, aby z jej syna urobil vojvodu a pridelil mu rozsiahle majetky. Nepochybne najväčšou zásluhou je ale fakt, že Charlesa presvedčila, aby dal postaviť nemocnicu pre vojnových veteránov. Išlo v podstate o prvé zariadenie podobného typu na svete.

&nbsp;Ako mnoho iných prostitútok, aj Aspasia pochádzala z chudobných pomerov. Žila v Aténach v rokoch 470 až 400 pred Kristom a v meste bola cudzinkou. Tým pádom nedisponovala občianskymi právami a v podstate nemala nádej na to, že by sa niekedy vydala.

V bordeloch ale mala dvere otvorené. Prostitúcia bola v tom čase v Aténach legálna a ich obyvatelia na ľahké devy nehľadeli s odporom. Aspasia tento fakt využila a neskôr sa stala takzvanou „hetaerou", teda spoločníčkou pre majetných mužov. Ženy v jej postavení boli vzdelané a zákony im umožňovali platiť dane a vlastniť nehnuteľnosť. Aspasia sa časom vypracovala až na vrchol rebríčka prostitútok a poznali ju všetci Aténčania.

Krásna Aspasia si dobre uvedomovala svoje prednosti a podarilo sa jej zviesť aj Perikla, známeho rečníka a v tom čase najdôležitejšieho muža v Aténach. Zosobášili sa a ich dom sa stal centrom veľkej skupiny filozofov a mysliteľov z celého mesta. Aspasia sa poznala napríklad aj so Sokratom a niektorí historici tvrdia, že ho do značnej miery ovplyvnila.

Rahab zrejme pochádzala z dobre situovanej rodiny, ktorá žila v meste Jericho okolo roku 1420 pred Kristom. Táto inteligentná mladá dáma si uvedomila, že pre ženu existovali v tom čase len dva spôsoby života. Buď sa vydala v podstate sa stala otrokom muža, alebo sa dala na dráhu prostitútky a žila slobodne. Viedla si mimoriadne dobre. Kým sa o nej objavila zmienka v Biblii, mala už vlastný verejný dom a slušný príjem. Dosť slušný na to, aby sa začala obzerať po zamestnaní, v ktorom na vás neskáču smradľaví starí muži.

Ako zmenila históriu? V roku 1422 pred Kristom sa židovský kráľ Jozue rozhodol dobyť mesto Jericho. Vyslal dvoch mladých špiónov, ktorí síce zistili množstvo užitočných informácií, „museli" sa však ukryť v bordeli. Ten vlastnila práve Rahab. Kráľ Jericha však zistil, že po meste sa pohybovali dvaja zvedovia a vyhlásil pátranie. Stráže napokon prišli aj do verejného domu, Rahab im však tvrdila, že u nej sa hľadaní muži neskrývajú. Špióni prežili a aj vďaka nim Jozue mesto dobyl. Smerovanie dejín tak zmenila prostitútka s dobrým srdcom.

Cisárovná Teodora sa zväčša spomína ako manželka Justiniána, jedného z najvýznamnejších panovníkov Byzantskej ríše, ktorá vládol v šiestom storočí. Nenarodila sa však do bohatej rodiny. Keď jej otec zomrel, spolu s matkou a dvomi sestrami prišli o majetok. Chudoba matku donútila poslať svoje deti pracovať do „divadla", išlo však len o synonymum pre verejný dom.

Prostitúcia Teodore sadla. Nevedela tancovať, spievať ani hrať na hudobný nástroj, no promiskuita jej vyniesla titul najznámejšej ľahkej devy v Konštantínopole. Historik Procopius o nej napísal, že sa „rozdávala každému a do svojej snahy vkladala ohromnú vášeň". Jedného dňa údajne súložila s desiatimi mužmi, a keď omdleli vyčerpaním, obslúžila aj ich sluhov. Tých bolo 30.

Napokon ale našla muža, s ktorým bola ochotná usadiť sa. Nemýlite sa, išlo práve o cisára Justiniána. Historici tvrdia, že sa na vládnutí podieľala rovnakou mierou, ako jej manžel. Zaviedla zákon, ktorý zakazoval nútenú prostitúciu a znásilnenie sa za jej vlády trestalo smrťou. Taktiež sa jej podarilo uzákoniť aspoň základné práve pre ženy v Byzantskej ríši.