Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

Milovníci sexuálnych zvláštností a orgazmov by sa určite radi vrátili do minulosti aspoň na pár týždňov, dokonca by obetovali aj mobily a internet. Pretože na tomto výlete by im rozhodne nechýbali. Ľudia sa tu bavili úplne inými záležitosťami.

Masturbuje každý, ale obvykle sám, alebo povedzme vo dvojici. Lenže v minulosti to bolo inak. Napríklad mnohí filozofi, ktorí tvrdili, že si netreba odopierať radosti, sa pokojne obnažili na verejnosti a začali ukájať svoje chute. Príkladným bol v tomto smere Diogenes. Ak ho niekto upozornil na nemiestne správanie, pokojne pokračoval ďalej a odpovedal: „Keby bolo také ľahké aj hlad upokojiť trením si žalúdka.“ Potom si pokojne si domasturboval, ak išla okolo pekná Grékyňa.

<strong>Štátom dotovaná prostitúcia</strong>

Aténsky politik Solón pochopil, že základom pokojného štátu sú sexuálne uspokojení muži. Preto sa rozhodol, že zo štátnej kasy prispeje všetkým, ktorých manželky jednoducho zanedbávajú. V antickom Grécku bola preto prostitúcia nielen legálna, ale aj sponzorovaná. Existovali štátom prevádzkované nevestince, kam mohli hlavne starší muži zavítať na radostné osvieženie a ceny boli viac ako priaznivé. Omnoho výhodnejšie ako u bežných pracovníčok na ulici. Boli to v princípe akési domovy sociálnych služieb, odkiaľ chodili muži usmiatejší ako z kúpeľov.

Bola jedným z najcharakteristickejších znakov antickej kultúry. Jej bohyňou bola Afrodita, žena lásky, sexu a rozkoší. Aj preto sa Gréci netajili tým, že mali viacero žien. Polygamia bola úplne bežná a ženy, ktoré dokázali uspokojiť viacero mužov naraz, neboli vnímané ako nehanebnice, ale ako kňažné bohyne Afrodity. Radodajky a nymfomanky sa v tých časoch tešili úcte. Dalo by sa povedať, že síce tomu ostalo tak až do dnešných dní, ale dnes sa tieto ženy nevelebia verejne, skôr len v rôznych uzavretých kluboch.

<strong>Práve tu vzniklo sympózium</strong>

Dodnes používaný honosný názov „sympózium“ pre intelektuálne debaty pochádza práve z antického Grécka. Lenže na gréckych sympóziách to nevyzeralo tak ako na tých súčasných. Obvykle sa spolu stretlo niekoľko desiatok mužov, ktorí diskutovali, filozofovali, ale popri tom hojne jedli a popíjali. K náruživým debatám boli prizvané samozrejme aj ženy. Nezapájali sa do debaty, hoci aj ony mali „plné ústa“ práce. Nakoniec sa sympóziá po hodinách filozofovania premenili do oslavy pôžitkov a skupinového sexu.