ROZHOVOR: Fotograf AKTOV radí, ako fotiť holú ženu!

Skúšali ste nahovoriť vašu lásku na šteklivé snímky? Ak sa vám ju aj podarilo presvedčiť, trvala na zmazaní výsledkov vašej práce? Profesionálny fotograf Ján Hronský sa zaoberá fotením aktov, a v rozhovore vám, okrem iného, prezradí ako jej spravíte vkusné šteklivé fotky.

Fotil som síce už nejaké veci na film ešte na gymnáziu, ale čas priniesol iné povinnosti a tak som sa zaradil medzi klasických dovolenkových fotografov. K foteniu nahoty som sa dostal ako slepý k husliam. Pred šiestimi rokmi mi z auta ukradli kameru a pár ľudí mi radilo, že si mám kúpiť fotoaparát, že to mám v oku či čo. Tak sa aj stalo. Otázkou bolo, čo s tým, čo mám fotiť, takže som prvý deň ako besný fotil všetko, čo som videl. Kdesi na internete som našiel súťaž o amatérsku módnu snímku. Vravím si - dobre teda, len kto to so mnou skúsi? Napadla mi dcéra mojej zamestnankyne, chodievala občas za mamkou do práce a vyzerala sympaticky. Dohodli sme sa okamžite a vyrazili sme von fotiť portrét. Ona sama vyhŕkla, že by sme mohli nafotiť aj niečo v plavkách, šli sme k jazeru a z plaviek nakoniec bola nahota. Prišlo to nejako samo, stačilo sa spýtať a slečna súhlasila. Samozrejme to bol zvláštny pocit vidieť naraz len tak zblízka cudziu nahú ženu. Lenže ona ani trochu nezaváhala a tak tá tréma ani na jednej strane nenastala. Tréma nastala až v momente, keď sa obrázky ukazovali u nej doma a mojej manželke.

Tvrdíš, že nefotíš akty, ale skôr brutálnu nahotu. Aký je v tom rozdiel?
Existuje hromada spôsobov, ako nafotiť nahotu, všetko to splýva väčšinou pod pojem AKT. Akt ako taký vnímam ako čistú, obyčajne čiernobielu fotku, na ktorej je vyobrazená nahota v jej tvarovej a líniovej podstate. Ide tam hlavne o čistotu tela podtrhnutú sofistikovaným nasvetlením. Táto forma prezentácie ženského tela ma obzvlášť neoslovuje, nevyžaruje z nej to, čo ja v žene pri fotení hľadám a to je výzva a dravosť. To, čo robím by sa to zastrčiť do kategórie NUDE ART či GLAMOUR. Dosť často balansujem na hranici erotickej fotografie, len sa snažím zobraziť erotiku spôsobom, ktorý nie je lacný a ponúkavý. Často z takého fotenia vzniknú veci, ktoré mi prídu i dosť brutálne, myslím až pornografické, ale stále tu je tá rovina snahy nezobraziť scénu a nahotu ako pornografiu, ale ako "brutálny akt". Každopádne do výberu ilustračných fotografií k tomuto rozhovoru som nezaradil ani jednu. Brutálnejšie zábery si môžu čitatelia pozrieť na mojej stránke janhronsky.net.

Väčšina ľudí má stále puritánske názory na nahotu, ktorá podľa nich nepatrí na verejnosť. Ako si sa ty sám prepracoval od "dovolenkového fotografa" so skúsenosťou s nahotou k fotografovi "brutálnej nahoty"?
To je pre mňa záhada. Som jednoznačne nekonfliktný typ a v spoločnosti skôr introvert, nemám rád, keď som stredobodom pozornosti. Možno preto sa snažím podvedome vo svojich fotkách vyvolať dojem, že kus života je i vo mne. Ale keď sa na to pozriem trochu spätne, býval som za komunizmu rebel, fascinoval ma punk svojou drzosťou a šokujúcim prístupom k životu a dávkou exhibicionizmu. I moje fotenie je vlastne jedna veľká anarchia, nedbám na zažité postupy, nemám predstavu o spôsobe svietenia a jediné, čo ma zaujíma je atmosféra, napätie a keby som bol úplne presný - som len reportážny fotograf toho, čo sa predo mnou odohráva, nechávam fotomodelku, nech sa sama prejaví a ja už to len cvakám. Určite mám radosť, keď fotka, ktorú vystavím, vzbudí rozporuplné reakcie, od maximálne záporných až po mohutný potlesk. Vtedy si poviem - áno, tá je dobrá. Ako som sa prepracoval až sem mi vcelku uniká, ale obrovskú rolu zohral výber fotomodeliek. Ich živočíšnosť a vysoká dávka exhibicionizmu samy o sebe určujú, čo cítim, keď som v ich spoločnosti. Je to chuť šokovať a tešiť sa na to, za čo všetko budeme i s modelkou po vystavení fotiek označovaní.

Tvoje zábery určite mnohých šokujú, rád vzbudzuješ v ľuďoch podobné emócie? Kde je hranica, za ktorú by si ako fotograf určite nezašiel?
Áno, čo je pre mňa už takmer realita, je pre mnohých ľudí tabu a uvedomujem si to stále viac. Nahota vo mne nevzbudzuje ani potrebu dívať sa na ňu, ani si predstavovať intímne zážitky. Mňa nijako nešokuje a rád ju podávam brutálnym spôsobom, nejako inak, aby som sa na ňu mohol potom podívať nie ako na nahotu, ale na celok, niečo, čo vyvolá emócie, čo sa vryje. I komerčná pornografia v ľuďoch vyvoláva buď potrebu masturbovať alebo si predstavovať to, čo na nich z obrázku či videa pozerá, ale to je presne tá hranica, kam ja už by som nešiel. Všetky ponuky na fotenie tvrdého porna úspešne odmietam.

Čiže pri fotení aktov nevnímaš ženu ako sexuálny objekt, ale koncentruješ sa len na prácu? Dá sa to?
Toto je zaujímavá vec. Situácia, kedy potrebuješ z fotomodelky dostať niečo iné ako len strohý akt vyžaduje nejakú skúsenosť a náladu. Samozrejme, vyberám si vždy ženy, ktoré poznám osobne už nejakú dobu a viem, že ony samy vedia, čo fotím a čo od nich čakám. Pred objektívom mi stojí žena, ktorú beriem ako kamarátku, spriaznenú dušu, ale jej telo počas fotenia vnímam vyložene ako objekt kompozície a podstatu celej fotky. Koncentrácia na prácu je maximálna, otázky či ma vzrušuje dotyčná žena a podobne mi prídu bezpredmetné. Vyberám si modelku, ktorá je vzrušujúca a tak má vyzerať na fotke. Pre mňa je to síce znamená príjemné prostredie, ale to je asi tak všetko.

Myslíš si, že sa ženy rady fotia nahé?
Sebavedomé ženy to doslova vyhľadávajú. Pritom nezáleží na tom, akú majú postavu a či sa v ich prípade jedná o všeobecne uznávaný prototyp krásy. Dôvodov k tomu majú viacero, či už chcú fotky pre svojho drahého, alebo sa chcú zviditeľniť, pochváliť niekde na internete, alebo sa len rady predvádzajú a robí im to dobre. Zvláštnu kategóriu tvoria ženy, ktoré majú umelecké cítenie a ide im predovšetkým o to, aby fotka vyzerala výborne a ony boli jej súčasťou.

Fotenie aktov nie je len o nahej žene a dobrom foťáku. Na čom všetkom závisí výsledok fotenia?
Všetky faktory – nálada, atmosféra, technika, svetlo – by mali do seba zapadať. Každopádne pre mňa je na prvom mieste atmosféra a nálada. Potom stačí mať aj ten najprimitívnejší fotoaparát a poradiť si so svetlom a výsledok je výborný. Lenže ja to vidím zo svojho pohľadu. Pokiaľ si ťa niekto na akt objedná a vidíš fotografovanú ženu prvýkrát v živote, nemusí to byť vždy príjemné ani jednej strane. Potom treba zaťať zuby a snažiť sa i bez atmosféry dostať zo scény čo najlepší výsledok.

Čo by si poradil pánom, fotografom amatérom, ktorí by chceli sami nafotiť svojej partnerke akty? Čomu sa určite vyhnúť a na čo sa zamerať, aby bola dáma spokojná s výsledkom?
Aby akt nepôsobil vulgárne, je dôležité správne nasvietenie, zamerať sa skôr na tvary ako na to, aby bolo všetko detailne vidieť. To znamená, že ak chcem, aby na fotke bol detail rozkroku, nevyfotím ho výsuvným bleskom. Chce to hru svetla a polohy tela, nie je problém si modelku postaviť do pózy a potom posúvať so svetlami až do momentu, kedy sám fotograf si v duchu povie - tak a toto sa mi páči.

Ženy sú ku svojmu telu mimoriadne kritické, čo sa im na fotkách najviac nepáči?
Jednoznačne vrásky, bruško no a slovo celulitída je na dennom programe. Pritom často sú ich starosti tak prehnané, že sa musím v duchu smiať a hovoriť si, že čo by za to iné dali, keby mali takú postavičku. V dnešnej dobe úprav v počítači sa ale dá veľa nedokonalostí odstrániť.

Fotil si aj svoju partnerku? Je to iné, než fotiť cudzie ženy?
Fotiť partnerku je vlastne o to jednoduchšie, že sa dobre poznáte a nie je tam ostych alebo nedôvera k výsledku. Navyše je vždy po ruke a keď ťa niečo napadne, môžeš hneď navrhnúť realizáciu. Funguje to i tak, že partnerka sama povie: ja mám nápad...! A čo funguje u mňa je fakt, že pri fotení partnerky si nevšímam len kompozíciu a svetlo...:)

Tip: Ak chcete vidieť viac z práce fotografa Jána Hronského, kliknite na fotogalériu.

Autor: Michal

-->