MENU
Menu

Sex a flirt Najväčšie mýty o BISEXUALITE

Kde sa vzala

Niektorí tvrdia, že je v každom z nás, iní, že neexistuje vôbec. Bisexualita je záhadnou, ktorá sa nedá len tak ľahko vysvetliť. Charakterizuje ju sexuálna príťažlivosť osôb oboch pohlaví, no jej hlavnou motiváciou je v prvom rade zvedavosť. Drieme chuť experimentovať v každom z nás, alebo je bisexualita len medzistupňom k homosexuálnej orientácii? Na niektoré jej otázky sme sa pokúsili nájsť odpoveď.

Najväčšie mýty o BISEXUALITE

O bisexualite, ako ju definujeme a poznáme dnes, sa začalo hovoriť niekedy na začiatku 19. storočia. Vyznačuje sa sexuálnou a romantickou príťažlivosťou k obom pohlaviam, pričom ani jedno z nich nie je explicitne preferované. Je všeobecne uznávaná, ako jedna z troch základných sexuálnych orientácií, napriek tomu, že mnohí odborníci tvrdia, že bisexualita ako taká, neexistuje. O mužoch, ktorí udržiavali intímne vzťahy so ženami aj mužmi, sa však hovorilo už v starovekom Grécku, alebo Ríme. Otázka rôznorodej sexuálnej príťažlivosti je stará, ako ľudstvo samo, no zdá sa, že čím viac ju odborníci skúmajú, tým nejasnejšie ju definujú.

Najväčšie mýty o BISEXUALITE
Výskumy bisexuality sú väčšinou súčasťou širších prác o homosexualite, ako okrajové témy. Tak ju aj mnohí sexuológovia vnímajú. Tvrdia, že je prirodzenou fázou života človeka, ktorý hľadá, na ktorú stranu dvoch orientácií sa zaradí. Až 40 percent bisexuálov sa vraj časom prikloní na hetero, či homosexuálnu stranu. Iní tvrdia, že je len ospravedlnením, akýmsi argumentom pre ľudí, ktorých priťahujú príslušníci rovnakého pohlavia, ktorí sa bránia homosexualite.

Diskriminácia
Bisexualita ako taká sa prekvapivo stretáva s obrovskou vlnou diskriminácie z oboch táborov. Heterosexuáli neveria, že niekoho môže priťahovať aj jablko, aj hruška, a v ľuďoch, ktorí sa kategorizujú do tohto medzistupňa vidia buď zvedavých a úchylných heterosexuálov, alebo čistých homosexuálov. Argumentujú najmä tým, že nie je možné, aby niekoho priťahovali úplne rovnako muži aj ženy. Ak jedno pohlavie prevyšuje druhé, kategorizácia je podľa nich jasná.

Akákoľvek snaha sexuológov a vedcov o overenie existencie bisexuality, či jej zákonitostí, skončila nepotvrdenými výsledkami a pochybnými závermi. Výskumy sa orientovali na hormonálne zmeny pri sledovaní pornografických materiálov, či sexuálne aktivity ako také. Napriek tomu sa nikomu nepodarilo explicitne dokázať vzťah bisexuality k ostatným kategorizáciám sexuálnej orientácie.

Najväčšie mýty o BISEXUALITE
Muži, ktorí milujú mužov
Tento termín je v hierarchii vzťahov sexuálnych orientácií celkom novým. Muži, ktorí nepohrdnú sem-tam erotickým dobrodružstvom s iným mužom sa už dnes nebránia len označeniu homosexuál, ale nevonia im ani známka bisexuála. A tak si hovoria heteroflexibilní, alebo muži, ktorí sa milujú s mužmi. Označenie sexuálnej orientácie je totiž do veľkej miery spojené s identifikáciou seba samého a dnes je škatuľkovanie v tejto oblasti pomerne zriedkavé. Každý sa bráni značkám a chce si jednoducho užívať život podľa svojich predstáv a bez predsudkov, ktoré k titulu homo, či bisexuála stále patria.

Podľa úvah mnohých odborníkov je však bisexualita ako taká len fázou, ktorou si prejde každý človek. Aj Freud tvrdil, že je súčasťou dospievania a vývoja každého jedinca, ktorý sa hľadá. Ak však niekto hľadá svoju identitu celý život, môže sa klasifikovať ako bisexuál a nájsť sa práve v nej. Niektorí ľudia sú skrátka nerozhodní a rozhodne nemajú v pláne nútiť sa do jedného, keď môžu ochutnávať oboje. A tak existuje bisexualita s ktorou spokojne žijú tisíce ľudí na svete a vedci majú stále o čom premýšľať.

DISKUSIA
5.5. 2012 8:00
Diskusia