Z testovania slepcov vyplýva, že pri zachytávaní slabších zvukov nie sú na tom lepšie než vidiaci.

Majú však lepšiu pamäť. Keďže sa nemôžu spoliehať na zrak, pamäť musia využívať nepretržite.

Tým si aj vylepšujú priestorovú pamäť s informáciami o prostredí, v ktorom sa pohybujú.

Lepšie zvládajú i jazykové úlohy vrátane chápania zmyslu viet a darí sa im aj presne určovať zdroj zvukov, čo im napovedá, kde sa veci nachádzajú.

Tieto schopnosti si zrejme môžu zdokonaľovať preto, lebo vedia výhodne využiť priestor v mozgu, ktorý sa nepoužíva pre zrak.