Začalo sa to na diaľnici

Daniel Schmidt bol bežný chlap, ktorý sa jedného dňa rozhodol navštíviť svoju sestru, ku ktorej však nedorazí. Na diaľnici ho zastihla reťazová havária. On síce stihol zastaviť, ale auto za ním do neho vpálilo pri rýchlosti viac ako 80 kilometrov za hodinu. V jednej sekunde sa tak Danielovi zmenil celý život. Ale nielen ten budúci, ale aj minulý. Na okamihy nehody si nepamätá. To, že jeho zranenia mu dávali len malú šancu na prežitie, vie od lekárov. No čo nevie? Podstatnú časť svojho života. Jednoducho mu vypadla.

Iba šesť hodín

Presne toľko si vie Daniel zapamätať bez najmenších problémov. Dlhší časový horizont pamäťovej stopy sa však pre neho stáva veľkou neznámou. Pri nehode nastalo poškodenie mozgu, ktoré Danielovi neumožňuje prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäte. Preto si pamätá všetko, čo robil posledných šesť hodín, no zvyšok času sa mu rozplýva ako riedka hmla.

Ľudí nanovo spoznáva každý deň

Nepamätal si svoju rodinu, priateľov ani partnerku, s ktorou má dokonca syna. Preto je potrebné, aby jej obrázok mal stále pri sebe. Daniel si však dokáže zapamätať veci zo dňa na deň, no iba ak sa pravidelne opakujú. Ak by sa s niekým rozprával dva – tri dni po sebe, tak si ho zapamätá, no po dvoch týždňoch by už ani netušil, že niekoho takého vôbec stretol. Preto si píše zoznam dôležitých vecí, ktoré vykonáva každý deň, aby mu nezmizli z mysle. Ako hovorí, mnoho vecí sa človek dokáže naučiť nanovo. No sú chvíle, ktoré už nikdy viac nezažije. Najviac ho totiž trápi, že mu nehoda vymazala spomienky na deň, keď sa mu narodil syn. Vie, že to sa už nikdy nevráti. Aj preto strata dlhodobej pamäte nie je tak vtipná, ako sa zdá vo filmovom spracovaní.