Viete však, čo vlastne imunita je a ako funguje? Imunitný systém pozostáva z orgánov (kostná dreň, týmus, lymfatické uzliny, slezina, mandle), buniek (celý rad zástupcov vrodenej aj získanej imunity) a humorálnych pôsobkov (z chemického hľadiska ide najmä o rôzne typy bielkovín), ktoré sú vzájomne prepojené anatomicky aj funkčne. Ale aj mnohé iné orgány, ktoré hneď nenazývame imunitné, obsahujú kumulatívne nahromadenie lymfatického tkaniva a ovplyvňujú imunitu, napríklad dýchací systém, črevo, tukové tkanivo. Podobne aj bunky iných tkanív a orgánov, napríklad endokrinné alebo bunky cievnej výstelky, produkujú látky definované ako imunitné. Táto vzájomná prepojenosť ukazuje v celej šírke silu imunity.

Ako funguje imunita?

Zjednodušene povedané, základom imunitného systému je schopnosť organizmu rozlíšiť bunky vlastné a cudzie telu a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia látky cudzie telu. Čokoľvek, čo môže spustiť obrannú reakciu imunitných buniek, sa nazýva antigén. Antigénom môže byť baktéria, vírus alebo len jeho časť. Imunitný systém pozná antigény svojho tela a toleruje ich. Naopak, na také, ktoré nepozná, reaguje – tvorí protilátky, poprípade ich zabíja. Navyše si takéto stretnutie pamätá a pri opakovaní zasiahne proti nemu rýchlejšie a s väčšou silou. Asi jedno percento populácie trpí primárnou imunitnou nedostatočnosťou, teda nemá dobre vyvinutý imunitný systém, a celý život ho trápia ochorenia, proti ktorým nedokáže tvoriť protilátky. Najviac porúch imunity je však získaných (napríklad herpesy, AIDS či iné vírusové ochorenia).

Aj v čase chorôb sa dá zostať zdravá.
Aj v čase chorôb sa dá zostať zdravá.
Zdroj: shutterstock

Keď je problém, tak...

Hlavným symptómom je náchylnosť na infekciu. Medzi infekcie, ktoré často dostávajú ľudia so slabým imunitným systémom, patrí pneumónia, meningitída, bronchitída, kožné infekcie. U ľudí so slabým imunitným systémom je pravdepodobné, že sa u nich infekcie vyskytnú častejšie ako u väčšiny a tieto choroby môžu mať ťažší priebeh alebo môžu byť ťažšie liečiteľné. Tieto infekcie sa môžu opakovať s vysokou frekvenciou. Medzi ďalšie príznaky slabého imunitného systému patria autoimunitné poruchy, zápal vnútorných orgánov, krvné poruchy alebo abnormality, ako je anémia, zažívacie ťažkosti vrátane straty chuti do jedla, hnačky a kŕče v bruchu, spomalenie rastu a vývoja u dojčiat a detí...

A na toto pozor!

Niekedy nám telo dáva najavo, že imunita nefunguje dobre, a to ešte pred chorobou. Všímajte si tieto varovné signály:

a) Studené ruky: Ak sú krvné cievy zapálené, môže byť ťažšie udržiavať teplo pre prsty, prsty na nohách, uši a nos.

b) Poruchy trávenia: Hnačka trvajúca viac ako dva až štyri týždne môže byť varovným signálom, že imunitný systém poškodzuje výstelku tenkého čreva alebo tráviaceho traktu. Zápcha je tiež problém. Ak potrava črevami ťažko prechádza, je veľmi pevná, imunitný systém môže prinútiť črevo spomaliť.

c) Suché oči: Mnoho ľudí s autoimunitnou poruchou zistí, že má suché oči. Môžete pociťovať piesočnatý, škrupinový pocit, akoby ste mali niečo v očiach. Alebo si môžete všimnúť bolesť, začervenanie alebo rozmazané videnie.

d) Únava: Ak sa cítite veľmi unavené, akoby ste mali chrípku, mohlo by to znamenať, že sa niečo deje s obranou tela.

e) Mierna horúčka: Ak máte vyššiu teplotu, ako je obvyklé, možnože imunitný systém začína príliš pracovať. K tomu môže dôjsť v dôsledku blížiacej sa infekcie alebo preto, že začínate mať zápal autoimunitného ochorenia.

f) Vyrážky: Vaša pokožka je prvá bariéra tela proti baktériám a odráža zdravie. Svrbivá, suchá, červená koža je častým príznakom zápalu a oslabenej imunity.

g) Ďalšie signály: vypadávanie vlasov, bolesť kĺbov či hlavy, opakované infekcie, brnenie alebo menšia citlivosť rúk a nôh, problémy s prehĺtaním, nevysvetliteľná zmena hmotnosti, biele škvrny, žltnutie pokožky alebo očí.