Mravce pestujú huby
Listorezné mravce z rodu Atta závisia od huby, ktorú pestujú, pričom existuje viac ako 78 druhov týchto „hubových“ mravcov. Presuny mravcov po lesných chodníkoch s veľkými veľkými kusmi listov nad hlavami ponúkajú farebný a zaujímavý obraz. Mravce však nekonzumujú tieto listy, ktoré tak usilovne nosia domov, ale používajú ich ako výživu do svojich záhrad s hubami. Keď huba vyčerpá všetky živiny z listov, mravce odpad odstránia. Mravce zároveň vylučujú antimikrobiálne látky, ktoré hubu chránia. Huba tvorí najväčší zdroj potravy pre kolóniu a mravce ňou kŕmia aj larvy. Na založenie novej kolónie je taká dôležitá, že si budúca kráľovná si vezme so sebou kúsok „úrody“, aby vytvorila základ novej záhrady. Pýtate sa, prečo si jednoducho nevezmú z lesa akýkoľvek kúsok huby? Mravce ich totiž pestujú v podnebí, ktoré nie je vhodné pre rast divokých húb. Každá kolónia pestuje monokultúru húb a používa baktérie, aby zabránila rastu nechcených, parazitických húb v ich záhrade.
Život v symbióze
Chrobáky druhu Ambrosia patria do čeľade nosatcov a na celom svete je známych niekoľko tisíc druhov. Svoje pomenovanie dostali podľa svojho zdroja potravy - ambrózie. Toto slovo síce označuje aj jedlo bohov, ale ambrózia, ktorú tieto nosatce požierajú, je huba. Chrobáky sa zavŕtajú do stromov, kde vytvárajú tunely, v ktorých chovajú svoje larvy a skladujú úrodu húb. Počas vývoja sa chrobáky živia výlučne plodinami zo svojej hubovej záhrady. Dospelí jedinci v kolónii zodpovedajú za orezávanie huby, aby podporili jej väčší rast. Keď je čas na zmenu stromu, chrobáky si naložia hubu na špeciálny orgán (mycangia) a presťahujú sa.
Rybky využívajú na farme na prácu krevety
Rybky z druhu Damselfish sú výnimoční farmári. Nielenže si pestujú úrodu, ale majú aj domestikované krevety, ktoré im ju pomáhajú hnojiť. Tieto ryby totiž môžu konzumovať iba určité druhy rias, keďže ich tráviaci systém nedokáže spracovať nič príliš vláknité. Pre zabezpečenie dostatočných zásob potravy si založia farmy, v ktorých vyhubia nežiadúce riasy. Aby ich ochránili, zaženú ostatných votrelcov, s výnimkou malého zooplanktónu – krevety mysid. Damselfish si tak chovajú na farmách roje kreviet, ktoré sú dôležité pre rast rias. A službu si poskytujú vzájomne - krevety majú ochranu pred predátormi a svojimi výlučkami hnoja riasy. Výskumníci porovnávali farmy s rojmi kreviet a bez nich a zistili, že na tých s krevetami rastú kvalitnejšie riasy.
Opaľujúca sa medúza
Medúza Cassiopea (korenoústka) je známa pre svoj zvláštny zvyk ležať hlavou dolu. Netrávi však veľa času plávaním ani opaľovaním, ale pestuje riasy (zooxanthellae) - a to dokonca vo svojom tele. Otočením hore totiž vystavuje svoju spodnú stranu slnku, čo je nevyhnutné pre fotosyntézu rias a zabezpečenie ich výživy. Pre väčšinu druhov medúz táto riasová farma zabezpečuje väčšinu, no nie všetky nutričné potreby. Približne desať až 30 percent jej potravy pochádza z lovenia pomocou chápadiel. Medúza využíva bodavé bunky na omráčenie zooplanktónu, ktorý následne skonzumuje.
Krab s „rukavicami“
Hlboko v oceáne našli vedci kraby s veľkými, huňatými klepetami, ktoré pôsobia ako vlnené rukavice. Výrazné končatiny im však slúžia na dôležitý účel. Kraby Yeti (kiwa hirsuta) si na nich pestujú baktérie, aby mali neustály prísun potravy. Aj iné tvory, ako napríklad hlbokomorské krevety majú na tele baktérie, ktorými sa živia, tieto kraby sú však iné. Baktérie pestujú tak, že klepetami mávajú nad tekutinou, ktorá uniká z hlbokomorských hydrotermálnych alebo metánových prieduchov. Tým dochádza k premývaniu živín cez baktérie v prostredí, ktoré je úplne bez slnka. Bez krabovho rytmického tanca by baktérie rýchlo vyčerpali zásoby metánu či kyslíka. Svoju úrodu krab následne zbiera pomocou špecializovaných chĺpkov okolo úst, ktorými ich z klepiet zoškrabáva.
