Keď sa infraštruktúra USA pomaly šírila smerom na juhozápad, odborníci videli veľký zavlažovací potenciál v rieke Colorado. V roku 1928 teda americký Kongres schválil realizáciu projektu, ktorý sa neskôr stal známym ako Hooverova priehrada.
Vodná nádrž, ktorá vznikla po dokončení priehrady, sa dnes volá Lake Mead a ide o jedno z najväčších vodných diel na svete čo sa objemu týka. Má plochu 640 kilometrov štvorcových a pobrežie dlhé 885 kilometrov. Generátory v priehrade poskytujú elektrinu Arizone, Nevade a južnej Kalifornii.
Prvým náročným krokom pri výstavbe bolo vyhĺbenie štyroch tunelov v stenách kaňona, cez ktoré prúdila voda Colorada. Hornina, ktorú pri hĺbení vyťažili, poslúžila na postavenie dočasnej hrádze. Druhá fáza spočívala vo vyhladení stien kaňona na miestach, kde mala stáť samotná priehrada. Muži s 22-kilovými kladivami viseli na lanách neraz aj 200 metrov nad dnom kaňona a kladivami a železnými tyčami otesávali skaly. Potom už mohla rásť samotná priehrada.
S jej výstavbou sa spája 112 úmrtí robotníkov. Celkovo ich tu pracovalo 21-tisíc. Použilo sa toľko betónu, že by to stačilo na výstavbu cesty zo San Francisca do New Yorku a Hooverova priehrada bola svojho času najvyššou na svete.
