San Francisco je jediným mestom na svete, ktoré disponuje takýmto systémom podzemných nádrží. Slúži ako rezerva pre prípad, že by zlyhala distribúcia vody. Raz v dejinách už k tomu došlo a nanešťastie sa tak stalo počas neslávneho zemetrasenia v roku 1906, ktoré zrovnalo so zemou veľkú časť mesta. Po otrasoch sa rozpútali požiare, ktoré zničili asi 25-tisíc budov.

Plamene zúrili nielen v dôsledku narušenia plynovodov. Mnohé domy zapálili ich majitelia, aby získali peniaze z poistky. Už vtedy sa totiž dobre vedelo, že San Francisco stojí v aktívnej tektonickej zóne a poisťovacie firmy neponúkali poistky proti zemetraseniam. Ľudia, ktorých domy už boli otrasmi poškodené, ich teda radšej podpaľovali. A tak sa stalo, že nie otrasy, ale oheň bol hlavným ničiteľom a pripisuje sa mu až 90 percent vtedajších škôd.

Zakladatelia San Francisca s požiarmi rátali. Mesto vyrástlo počas kalifornskej zlatej horúčky a väčšina domov bola z dreva či dokonca z trupov starých lodí. Počas prvých troch rokov existencie mesta sa tu vyskytlo šesť veľkých požiarov. V druhej polovici 19. storočia vydali úrady nariadenie, že v každom dome musí byť šesť vedier neustále naplnených vodou, ale málokto ho dodržiaval. Z požiarov sa postupne stal akýsi mestský kolorit, vyskytovali sa každé dva až tri mesiace. V centre síce začali vyrastať tehlové stavby, ale obytné zóny ostávali prevažne drevené.

Nádrže podliehajú pravidelnej kontrole.
Nádrže podliehajú pravidelnej kontrole.
Zdroj: Wikipedia/Robin Scheswohl

Mesto tak postupne začalo so zavádzaním moderného systému rozvodu vody. Na prelome 19. a 20. storočia tu už bolo štyritisíc hydrantov, ktoré nahradili staré nádrže na vodu. Lenže 18. apríla 1906 sa zem zatriasla a mestské vodovody sa na mnohých miestach prerušili. Spod zeme tryskala voda, v hydrantoch nebol tlak, hasiči boli takmer bezmocní. Takmer, pretože tam, kde nádrže zostali, sa mohli spoľahnúť aspoň na ne.

Úrady si uvedomili dôležitosť podzemných nádrží práve pre prípad takejto katastrofy, a tak ich nechali vybudovať na ďalších 150 strategických miestach. Majú objem od 2800 do 7500 hektolitrov a dovedna je v nich uložených až 400-tisíc hektolitrov vody. Nie sú pripojené k mestskému vodovodu a slúžia výhradne pre prípad požiaru. Hasiči ich od roku 1906 zatiaľ nemuseli využiť, mesto ich ale udržiava v dobrom stave. Pre istotu.