Na treťom poschodí sídla hlavného lekára amerického štátu Maryland v Baltimore prednášajú forenzní experti mladším kolegom v zácviku. Hovoria o tom, že obhliadka miesta činu je umením i vedou zároveň. Nepomáhajú si pritom len prezentáciami v PowerPointe, v arzenáli majú aj iné zbrane. Napríklad 18 malých modelov, ktoré pripomínajú domčeky pre bábiky. Až na to, že by sa s nimi hrali iba deti upírov. Každý model totiž reprezentuje miesto činu.

Modely postavila Frances Glessnerová Leeová, boháčka, ktorá zasvätila život forenznej medicíne a vyšetrovaniu na vedeckej báze. Po otcovi zdedila obrovské bohatstvo a vyslúžila si prezývku „matka forenzného vyšetrovania“. Jej aktivity celkom zmenili spôsob, akým sa dovtedy vyšetrovali vraždy.

Frances vytvorila modely na základe skutočných zločinov, ku ktorým došlo v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Na základe vyšetrovacích a súdnych spisov bola schopná dokonale zrekonštruovať miesta činu a modely potom poskytla na výučbu mladých kriminalistov. A používajú sa dodnes.

Frances bola dcérou priemyselníka Johna Jacoba Glessnera, a zatiaľ čo jej bratovi otec dovolil ísť na univerzitu, dcéru nepustil. Vydala sa právnika, viedla celkom obyčajný život a vychovala tri deti. Ako 52-ročná sa ale rozviedla a začala sa venovať svojmu koníčku: vyšetrovaniu.

Chápala, že starostlivým pozorovaním miesta činu sa dajú odhaliť dôkazy, ktoré by inak človek nezbadal. A zároveň bojovala proti koronerom, amatérskym patológom, ktorí neraz zle určili príčinu smrti, ale súdy im verili viac než vyšetrovateľom. Napokon sa jej podarilo dosiahnuť nahradenie koronerov profesionálnymi lekármi.

V roku 1931 zasa pomohla na Harvarde založiť katedru právnej medicíny, ktorá bola v tom čase jedinou svojho druhu v Severnej Amerike. V roku 1943 jej v štáte New Hampshire udelili titul čestnej kapitánky polície ako vôbec prvej žene v USA. Približne v tom čase začala pracovať aj na svojich slávnych modeloch.

Presvedčene zastávala kriminalistickú teóriu, ktorá tvrdila, že zločiny sa dajú spracovávať aj vedeckou analýzou vizuálnych a materiálnych dôkazov. Na základe toho vyrobila modely, pričom človek z nich nemal byť schopný hneď vyriešiť zločin, mal však dokázať nájsť dôležité detaily, ktoré by mohli mať vplyv na vyšetrovanie.

Prvým modelom, ktorý dokončila, bol Prípad obeseného farmára. Pracovala na ňom tri mesiace spolu so stolárom Ralphom Moserom, ktorého Frances zamestnala na plný úväzok. On sa staral o hrubú stavbu, Frances vyrábala figuríny a dolaďovala detaily. Každé z ich diel je skutočne výnimočné a plné detailov. Fungujú v ňom svetlá, v zásuvkách sú šité obrúsky, každá figúrka má vlastné oblečenie. Dokonca aj kalendáre sú presné.

Frances a Ralph vyrobili 20 modelov, ale dnes ich už existuje len 18. Všetky sa využívajú v sídle hlavného lekára štátu Maryland.