Ako kedysi, tak aj dnes

Psy v Turecku stretnete na každom kroku. Domáci vyzerajú, že sú s nimi v symbióze a dnes nevadia ani turistom. V minulosti to však bolo trochu inak. Istanbul má mnoho fascinujúcich pamiatok, od veľkých mešít až po rušné bazáre, no jedna z vecí, ktorá najviac upútala predstavivosť zahraničných cestovateľov, boli pouličné psy. „Psy spia v uliciach po celom meste,“ napísal Mark Twain už v roku 1867. „Nepohli sa, keď okolo prešiel samotný sultán.“ No a to mnohým začalo naozaj vadiť.  

Vyhladzovacie tábory pre psy

Riaditeľ Istanbulského Pasteurovho inštitútu Dr. Remlinger na začiatku dvadsiateho dokonca navrhol zriadenie vyhladzovacích táborov. Povedal: „S kožou, srsťou, kosťami, tukom, svalmi, bielkovinovými látkami a dokonca aj črevami sa hodnota pouličných psov pohyboval medzi tromi až štyrmi frankami. V Istanbule je 60-tisíc až 80-tisíc psov, ktorých celková hodnota predstavuje 200 až 300-tisíc frankov. Bolo by možné vypísať výberové konania na likvidáciu psov a zariadenie bitúnkov mimo mesta na spracovanie kože, mäsa a tuku na hospodárske účely.“

A začalo sa s výstavbou. Tábory mali mať  vzduchotesné miestnosti spojené s plynovou komorou a miestnosťou na porciovanie. Takýmto spôsobom mala byť za dva mesiace realizovaná očista mesta od psov a zisk mal putovať na charitu. Projekt vyhladzovacieho tábora sa ale až tak neuchytil. Pracovníci síce odchytili 80-tisíc psov a poslali ich na ostrov Sivriady, no tábor na likvidáciu sa nikdy nepodarilo spustiť do prevádzky. Ostrov však nedisponoval vodou ani dostatkom potravy, a tak dobové správy opisujú, ako bolo celé dni a týždne počuť zavýjanie psov, ktoré nedalo obyvateľom mesta spať. Ani jeden pes neprežil. Niektorí sa pri pokuse o útek utopili, iné sa stali obeťami kanibalizmu. 

Prekliatie zhora

Masaker túlavých psov v meste zanechal jazvu na psychike obyvateľov Istanbulu. Ľudia sa báli, že Boh spôsobí skazu v meste na oplátku za ich krutosť. Takmer o storočie neskôr aktivisti za práva zvierat z organizácie Animal Party postavili kamenný pamätník s nápisom „Na pamiatku desaťtisícov psov, ktoré boli ponechané na smrť na tomto ostrove v roku 1910“.

Dnes je ostrov Sivriada neďaleko Istanbulu v Marmarskom mori, prezývaný Hayırsızada alebo „nepriaznivý ostrov“. Našťastie už sem nikto neposiela psov na istú smrť.