George Spencer Millet mal 14 rokov, keď pracoval v newyorskej Metropolitan Life Building ako „chlapec pre všetko“. V zamestnaní bol iba dva mesiace, no miestne stenografky si ho mimoriadne obľúbili. Ako vtedy písali noviny New York Times, Millet „bol miláčikom dievčat vďaka milému vystupovaniu a príjemnému vzhľadu“.
15. februára 1509 prišiel do kancelárie a medzi rečou spomenul, že v predchádzajúci deň mal 15. narodeniny. Stenografky si ho ihneď začali doberať a vraveli, že táto príležitosť si zaslúži bozk. Každá z nich vraj prisahala, že po pracovnej dobe mu dá toľko bozkov, koľko má George rokov. So smiechom mal odpovedať, že žiadnu ženu k sebe nepustí, celý deň ale počúval narážky na to, čo sa stane po pracovnej dobe.
Krátko po pol piatej popoludní, keď šichta skončila, sa stenografky na Georga vrhli v snahe dodržať svoj sľub. Chcel sa im vytrhnúť a v zmätku zrazu bolestivo vykríkol a zvolal: „Čosi ma bodlo!“
Nastala panika. Jedna zo žien mu chcela pomôcť, no pri pohľade na krv valiacu sa z rany omdlela. V budove bol lekár, ktorý chlapca ošetril a privolal sanitku, v nej však George Spencer Millet zomrel.
Polícia najprv zadržala 23-ročnú stenografku slečnu Robbinsovú, jednu zo žien, ktoré sa snažili Georga pobozkať. Tá vypovedala, že mladík sa zo žartu bránil dlhým orezávačom a v zmätku sa ním zrejme prebodol. Prehliadka tela to potvrdila a vyšetrovatelia usúdili, že chlapcova smrť bola nešťastnou náhodou. Obvinenia voči slečne Robbinsovej stiahli.
Georga Spencera Milleta pochovali na cintoríne v Bronxe. Nešťastná ale nebola len jeho smrť, ale aj fakt, že rodina sa rozhodla uviesť na náhrobok príčinu smrti. Návštevníci cintorína sa tak pri pohľade na Milletov hrob často nevedia ubrániť smiechu napriek tomu, že sa nachádzajú na smútočnom mieste.
