Ťažko povedať, kto začal pod Odesou kopať ako prvý. Isté však je, že sieť tunelov sa začala rýchlo rozširovať koncom 18. storočia, keď ruská cárovná Katarína Veľká nariadila v meste vybudovať nový prístav. S ním sa rozrastala aj samotná Odesa a výstavba si vyžadovala obrovské množstvo stavebného materiálu. Konkrétne vápenca. A keďže toho bol v podzemí dostatok, hĺbili sa stále nové šachty a tunely. 30 metrov pod povrchom vznikla tak spletitá sieť, že ju dodnes nik nedokázal zmapovať.
Banská činnosť prebiehala celé 19. storočie a aj začiatkom 20. storočia až do vypuknutia boľševickej revolúcie. Tunely padli do rúk rôznych kriminálnikov, ktorí ich využívali na pašovanie tovaru a ďalšie nelegálne aktivity.
Keď sa Odesy zmocnili nacisti a začali masakrovať miestne obyvateľstvo, katakomby slúžili ako útočisko pre partizánov. Nachádzali sa tu obytné miestnosti, ale aj herne, kde si Ukrajinci krátili čas šachom, dámou či dominom pri svetle sviečok. V kuchyniach sa varilo a dym sa odvádzal do prázdnych tunelov. Dokonca tu bola aj ošetrovňa a miestnosť s premietačkou.
Dnes sú niektoré tunely zrekonštruované a umožňujú návštevníkom pozrieť sa, ako tu žili partizáni.
Do tunelov sa dá vstúpiť najmenej na tisícovke miest a tajomnom labyrinte odvážni prieskumníci dodnes nachádzajú staré mince, náradie, pušky z druhej svetovej vojny, staré noviny a ďalšie predmety. Vstup do katakomb je však extrémne nebezpečný. Ľahko sa v nich dá stratiť a pokiaľ nemá človek výborný orientačný zmysel či Ariadninu niť, radšej by sa nemal vydať.
