Koľko by stála výroba človeka?
Určite ste si už niekedy položili otázku, akú hodnotu má ľudský život. Vedci na ňu konkrétne odpovedali. Nebrali do úvahy vplyv jedinca na spoločnosť, etické či emocionálne rozmery jeho hodnoty, ale iba to, koľko by stáli suroviny na jeho „výrobu“. Odpoveď ponúkla Britská kráľovská spoločnosť pre chémiu, ktorá v rámci cambridgeského vedeckého festivalu v roku 2013 vyčíslila náklady na atómový materiál potrebný na výrobu herca Benedikta Cumberbatcha. Vedci vzali do úvahy, čo vedeli o zložení tela (61 percent kyslík, desať percent vodík, 2,6 percenta dusík, atď.) a vyčíslili cenu každého prvku. Ich záver znie: 14 dolárov za kyslík, 26 dolárov za vodík, štyridsať centov za dusík, neuveriteľných 69 550 dolárov za uhlík a ďalšie doláre za zvyšné stopové prvky. Výsledok: 151 578 dolárov boli náklady na 59 prvkov potrebných na výrobu jedného Benedikta Cumberbatcha. Náklady za prácu vedci do sumy nezahrnuli.
Voda môže byť „podchladená“ pod bodom mrazu
Vieme, že voda zamŕza pri teplote 0 stupňov Celzia, vedci však zistili, že to neplatí vždy. Ani bod mrazu vody už nie je absolútna istota. Vedcom sa podarilo popísať proces, v ktorom sa za určitých podmienok mení teplota, pri ktorej voda prechádza z kvapalného na tuhé skupenstvo. Dokázali, že ak sa voda nachádza vo veľmi malom ohraničenom priestore, tuhne pri teplote desiatky stupňov pod nulou. Voda v špecifickom priestore tuhne až pri teplote - 33 stupňov Celzia . Vedci úkaz objavili, keď molekuly vody uzavreli do extrémne malých, absolútne nepriepustných vydutín grafénu vytvorených na veľmi hladkom povrchu oxidu kremičitého. „Podchladenie“ vody je však možné vyskúšať aj v bežnom prostredí. Ide o proces chladenia kvapaliny pod bodom mrazu, bez toho, aby stuhla. Kvapalina pod svojou teplotou tuhnutia kryštalizuje, keď je v kontakte s malým kúskom prachu alebo inou nečistotou, okolo ktorej sa môže vytvoriť kryštalická štruktúra. K tomuto úkazu dochádza aj pri poškriabaní fľaše. V prípade, že máte k dispozícii destilovanú vodu, ktorá nečistoty neobsahuje, vo výsledku môže byť „podchladená“ hlboko pod bodom mrazu.
Lekárske chyby sú treťou hlavnou príčinou smrti v USA
Na zozname hlavných príčin úmrtí sú v štatistikách srdcové choroby, rakovinu, úrazy a ochorenia dýchacím ciest a dnes už aj covid-19. Nikde v štatistike však nenájdete lekárske chyby, ktoré v skutočnosti zodpovedajú za tretinu úmrtí! Podľa viacerých štúdií zomiera v Spojených štátoch každý rok viac ako 250-tisíc ľudí v dôsledku pochybenia zdravotníkov. Lekári, zdravotné sestry a koroneri si len zriedka všimnú ľudské chyby a systémové problémy spojené s týmito úmrtiami. Štatistika sa vždy zameriava na ochorenie, na ktoré pacient trpel, a ktoré patológ uvedie ako príčinu smrti. V týchto prípadoch by však pacienti ešte žili, nebyť chyby, ktorej sa dopustil niekto z lekárskeho personálu (zlé stanovenie diagnózy, nesprávne predpísanie či dávkovanie liekov, odoprená liečebná starostlivosť, zbabraná operácia,...).
Až 70 percent ľudí potrebuje viac vitamínu D
Či konzumujete vitamín D v potravinách alebo ho prijímate zo slnka, pravdepodobne ho nemáte dostatok. I samotný názov vitamín D je zavádzajúci, pretože sa správa viac ako hormón než vitamín. V tele sa totiž metabolizuje na steroidný hormón nazývaný kalcitriol, ktorý ovplyvňuje niekoľko životne dôležitých funkcií, ako je hustota kostí, rast svalov, vitalita imunitného systému, starnutie a dokonca zlepšuje náladu. Kým endokrinné spoločnosti definujú nedostatok vitamínu D ako hladinu v krvnom sére pod 20 ng/ml, čokoľvek pod 30 ng/ml je nedostatočné a rizikové pre organizmus. Podľa niekoľkých štúdií je globálna priemerná hladina vitamínu D okolo 20 ng/ml. Dokonca až 70 percent ľudí má hladinu pod 30 ng/ml. Celková hladina vitamínu D v tele v posledných rokoch poklesla kvôli zvýšenému používaniu opaľovacích krémov, menšej vonkajšej aktivite a obezite. Práve počas globálnej pandémie je tento fakt znepokojujúci, pretože máme globálny nedostatok hormónu, ktorý je nevyhnutný pre silný imunitný systém.
Žiarovky vyrobené pred storočím vydržali dlhšie ako dnes
Počuli ste už o karteli Phoebus? Ide o švajčiarsku spoločnosť, ktorá vznikla za účelom riadenia výroby a predaja žiaroviek. Preto začiatkom 1925 vytvorili dovtedy rivali, spoločnosti Philips, Osram, Tungsram, ELIN a General Electric spoločnosť, aby určili ceny a obmedzili hospodársku súťaž ovládnutím trhu so žiarovkami. Prepracovali vlastné výrobky a vytvorili žiarovky s kratšou životnosťou, čím zvýšili cenu a dopyt. Pred rokom 1925 bolo bežné, že žiarovky vydržali 2 500 hodín, ak nie dlhšie. Existujú prípady, keď prvé žiarovky svietili viac ako sto rokov. Kartel Pheobus sa však rozhodol skrátiť životnosť všetkých žiaroviek na priemerne tisíc hodín. Začali vedome používať menej odolné vlákna, čím zvýšili kazivosť žiaroviek a prinútili ľudí častejšie ich kupovať.
