Hongeo sa vyrába z rají a považuje sa za vôbec najsmradľavejšie juhokórejské jedlo. Zapácha tak, že mnohí Kórejci sa k nemu radšej vôbec nepribližujú a o tom, že by ho ochutnali, si radšej nenechajú ani len snívať. Na druhej strane však má aj zarytých fanúšikov, ktorí na zápach amoniaku nedajú dopustiť a tvrdia, že človek si naň časom zvykne.

Pochutnávanie si na tejto „delikatese“ však so sebou nesie aj isté spoločenské riziká. Zápach totiž ostáva v ústach a nachytá sa aj na oblečenie. V reštauráciách, kde hongeo servírujú, sa bežne vyskytujú oznamy, aby si zákazníci zabalili saká do plastových tašiek a pred odchodom z reštaurácie sa nasprejovali deodorantom.

„Nechápem, ako môže niekto platiť za zhnitú rybu v reštaurácii, ktorá smrdí ako verejné toalety,“ vyjadril sa istý Kórejec v rozhovore pre New York Times. Joe McPherson, ktorý prevádzkuje blog týkajúci sa jedla, zasa napísal: „Jedol som psie mäso, durian (jeden z najzapáchajúcejších plodov) aj chrobáky, ale hongeo bolo jednoznačne mojou najväčšou výzvou.“

Zápach jedla súvisí s rajami a spôsobom, akým močia. Ryby totiž vypúšťajú moč cez celý povrch tela a práve v tejto tekutine šéfkuchári marinujú mäso raje vyše mesiaca, aby dostalo tú „správnu“ arómu.

Nejde pritom až o také obskúrne jedlo, ako by ste si možno mysleli. V Južnej Kórei sa ročne skonzumuje 11-tisíc ton zapáchajúceho pokrmu a niektoré mestá sú dokonca preslávené vysokou koncentráciou reštaurácii, ktorého hongeo ponúkajú.

A ako ho jesť? Treba začať malými sústami, nadýchnuť sa ústami, vydýchnuť nosom a potom si vložiť hongeo do úst. Odborníci vravia, že približne po štyroch porciách si človek na zápach zvykne.

História pokrmu sa ťahá do 14. storočia. Vtedy japonskí piráti okupovali moria v okolí Kórejského polostrova a donútili mnohých obyvateľov prímorských osád utiahnuť sa hlbšie do vnútrozemia. Rybári si neskoro uvedomili, že všetky ryby im zhnili, ale raje nie. Moč ich prirodzeným spôsobom zakonzervoval fermentáciou.

Tak čo, ochutnali by ste? Dajte nám vedieť v komentároch.