Nemecká 1. armáda začala bez boja okupovať Leuven 19. augusta 1914. Stalo sa tak v rámci jedného z prvých ťahov konfliktu, ktorý neskôr vstúpil do dejín ako prvá svetová vojna. O šesť dní neskôr sa okolo ôsmej hodine večer z ulíc začali ozývať sporadické zvuky streľby.

Dodnes sa nevie, čo ich vyvolalo. Nemci tvrdili, že na ich vojakov začali strieľať miestni milicionári, čo je však celkom nepravdepodobné. Nikdy sa nedokázalo, že by kdekoľvek v Belgicku v roku 1914 dochádzalo k partizánskym bojom.

Belgická vláda navyše svojich občanov varovala, aby z obáv pred nemeckou odplatou neprovokovala okupantov. Je skôr pravdepodobné, že keď sa niektoré jednotky nemeckej 1. armády vracali do mesta, kam ich zatlačil nečakaný belgický protiútok, stráže ich nesprávne identifikovali a spustili paľbu.

Následne si Nemci uvedomili, že nejde o žiaden vážny útok, no na zadržanie rozvášnených vojakov už bolo neskoro. Civilisti umierali guľkami i bajonetmi, okupanti v domoch zakladali požiare a oheň postupne zachvátil celé centrum mesta. Niektoré mŕtvoly dokonca vykazovali známky mučenia. Telá zväčša končili v stavebných jamách. Nemci dokonca popravili starostu mesta a rektora miestnej univerzity.

Okolo 23:30 sa vlámali do univerzitnej knižnice. Išlo o budovu zo 14. storočia, v ktorej sa nachádzalo množstvo vzácnych rukopisov. Niektoré pochádzali dokonca až zo stredoveku. Ani to však okupantom nezabránilo, aby budovu podpálili. O desať hodín bola celkom zničená, ale oheň horel ešte niekoľko dní.

Vraždenie a násilnosti prebiehali aj počas nasledujúceho dňa. Rabovania sa zúčastňovali dokonca aj dôstojníci a zabíjali každého, kto sa im snažil klásť odpor.

Zničených bolo asi 1100 budov, asi 250 osôb zomrelo. Ďalších 42-tisíc muselo odísť na vidiek, pretože buď prišli o domovy, alebo ich zabrali okupanti. Bezbrehé ničenie vážne poškodilo povesť Nemecka u dovtedy neutrálnych štátov.

Po vojne budovu knižnice obnovili vďaka pôžičkám z USA a nemeckým vojnovým reparáciám.