Na svet prišiel v típí – v stane z bizónej kože, pri rieke Missouri vo významnej rodine kmeňa Siouxov, oficiálne nazývaných Lakotovia. Jeho otec Skákajúci býk bol náčelník a synovi dal pri narodení meno Skákajúci jazvec. Pre pokojné správanie a rozvahu ho prezývali Pomalý. Meno, ktoré budilo rešpekt a zároveň vyvolávalo nenávisť až vo Washingtone, dostal po príhode v roku 1845.
V to leto mal štrnásť rokov a s lovcami z kmeňa sa vydali na výpravu proti nepriateľským Vranám. Chceli im ulúpiť kone a získať ich skalpy. V zápale boja Pomalý sekerou zrazil z koňa muža z kmeňa Vrán a za túto odvahu ho prijali medzi seba dospelí siouxskí bojovníci. Pyšný otec usporiadal na jeho počesť hostinu, do vlasov mu vplietol biele orlie pierko a dal mu nové meno: Tatanka Yotanka – Sediaci býk. V nasledujúcich rokoch sa zúčastnil na mnohých bojových výpadoch a orlie perá mu vo vlasoch pribúdali. Otec a strýkovia z neho vychovali vynikajúceho lovca a obratného bojovníka. Veľmi skoro preukázal štyri danosti, ktoré Siouxovia považovali za najdôležitejšie: statočnosť, múdrosť, štedrosť a silu.
Kmene pôvodných obyvateľov Ameriky žijúce v prérii riešili vzájomné konflikty vojnovými výpravami. Sediaci býk bol na mnohých. Útok proti nepriateľským kmeňom mohol zorganizovať ktokoľvek, ak sa k nemu pridal dostatočný počet bojovníkov. Spočiatku sa Sediaci býk zúčastňoval na bojových aktivitách, ktoré boli namierené proti Asinibojcom, Čiernonožcom a Vranám. Pri jednom útoku prijal výzvu na súboj. Nepriateľa trafil do brucha, ten však ešte predtým stačil vystreliť. Guľka sa odrazila od štítu Sediaceho býka a zasiahla ho do chodidla. Rana sa mu zle zahojila a do konca života kríval. Zranenie však neznížilo jeho bojovnosť. Krátko po tejto nepríjemnej epizóde ho zvolili za náčelníka všetkých Siouxov, čo bol veľký prejav uznania. A nasledoval ďalší. Po mnohých úspešných výpravách patril k dvom vyvoleným, ktorí mohli nosiť šerpu a obradnú čelenku.
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Z tejto pocty vyplývalo niekoľko povinností, najmä jedna bola mimoriadne ťažká. Opásaný šerpou musel na bojisku počas bitky zatĺcť do zeme drevený kôl, priviazať sa k nemu a zotrvať, kým ho nepríde oslobodiť spolubojovník alebo kým nebude rýchlejší nepriateľ a nezabije ho. V tejto polohe zobrazil sám seba v obrázkovej autobiografii, ktorá vyšla v 60. rokoch 19. storočia. Za odvahou mladého bojovníka stáli hádam všetci anjeli, pretože z takejto chúlostivej situácie vždy vyšiel víťazne. Jeho meno vzbudzovalo strach a obavy v táboroch nepriateľov a jeho spolubojovníci, ktorí sa na nich rútili na koňoch, ich ešte strašili pokrikom: „Som Sediaci býk!“ Neskôr ho zmenili: „Sme chlapci Sediaceho býka.“ Dovtedajšie boje medzi kmeňmi vystriedal ozbrojený konflikt medzi pôvodnými obyvateľmi prérie a „bledými tvárami“, čo viedlo ku krviprelievaniu na dlhé desaťročia.
Pokračovanie na ďalšej strane...
