Odhaduje sa, že na severe Európy dnes šije 30-tisíc až 50-tisíc Saamov, väčšina z nich v Nórsku. Hovoria svojimi tradičnými jazykmi, ktoré sa radia do uralskej jazykovej skupiny, a sú potomkami nomádov, ktorí obývali sever Škandinávie už pred tisícročiami. Keď Fíni okolo roku 100 dorazili na územie svojej dnešnej domoviny, predkovia dnešných Saamov tu už boli dobre etablovaní. Fíni ich vytlačili na sever krajiny a rovnaký osud čakal Saamov v dnešnom Nórsku a Švédsku.

Pôvod Saamov ale ostáva nejasný. Niektorí vedci tvrdia, že pochádzajú z paleosibírskych kmeňov, podľa iných sa ich pôvod dá vystopovať do hôr strednej Európy.

Základom saamskej ekonomiky bolo ešte donedávna pasenie sobov. Päť či šesť rodín nasledovalo stáda týchto zvierat a viedlo kočovný život. V pár uplynulých storočiach ale centrálne vlády využívali voči Saamom taktiku nútenej asimilácie a Saamovia sa dodnes vyrovnávajú s dôsledkami kultúrnych a jazykových strát. Okrem toho čelia aj environmentálnym hrozbám spojeným s ťažbou ropy, výstavbou vodných nádrží i turizmu.

Ako vyzeral život Saamov na prelome 19. a 20. storočia uvidíte v našej galérii.