Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Hviezdice sú zložité&nbsp;živočíchy s pomerne jednoduchým tvarom tela. Väčšina z nich má centrálny disk s piatimi alebo viacerými ramenami, pod ktorými je sústava nožičiek, ktoré&nbsp;živočíchovi umožňujú pohyb a hľadanie potravy. Ramená hviezdice sú však krehké a často sa môžu poškodiť alebo zlomiť. Lenže, hviezdica je šikovná. Zo zlomenej končatiny vie vyrásť nová hviezdica. Stačí, aby oddelené rameno obsahovalo aspoň časť centrálneho disku. Vtedy si hviezdica môže vypestovať nové telo. Táto regeneračná schopnosť vyžaduje čas, niektoré zdroje uvádzajú, že to hviezdici trvá aj rok.

Cicavce vo všeobecnosti nie sú známe svojimi schopnosťami regenerácie. Po poranení sa nám hoja rany pomaly a výsledkom sú jazvy. Zdá sa však, že jedna skupina afrických myší našla spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Myši sú malé a krehké stvorenia, no keď ich chytí dravec, predvedú svoj zvláštny talent. Majú pokožku, ktorá sa ľahko odlupuje, takže predátorovi ostanú len plné&nbsp;ústa kožušiny a kože, zatiaľ&nbsp;čo myš utečie. Hoci myši po takomto úniku môže chýbať veľká&nbsp;časť kože, za relatívne krátke obdobie jej dorastie, vrátane vlasových folikulov, potných žliaz a ďalších častí, ktoré zvyknú byť zničené jazvami.

Regenerácia je trik spoločný pre mnohé malé organizmy. U stavovcov je zriedkavejší, ale axolotl mexický je jeho majstrom. Týmto obojživelníkom môžu znova dorásť celé končatiny, obnoví sa im miecha, vedia zregenerovať svoje chvosty a časti srdca alebo očí. Ich fantastické regeneračné schopnosti z nich urobili modelový organizmus pre vedcov. Pri mnohých organizmoch znovu dorastené časti tela nie sú také kvalitné ako pôvodné. Avšak pri axolotoch je regenerované tkanivo nerozoznateľné od originálu. Tkanivá, krv a svaly sa okolo bodu amputácie vrátia k nediferencovaným bunkám podobným kmeňovým bunkám. Kmeňové bunky rastú, akoby sa vyvíjali v novorodenom axolotlovi. A vedia to robiť aj opakovane! Okrem regeneračných schopností má axolotl ešte jednu výhodu, ktorú mu môžeme závidieť – schopnosť bezproblémovo prijať transplantované orgány. Imunitný systém človeka vníma transplantovaný orgán ako čosi cudzorodé, čo treba zničiť, preto je potrebné liekmi potláčať imunitu príjemcu. U axolotla nič také nehrozí a dokonca mu vedci dokázali úspešne transplantovať aj časti mozgu alebo oko.

Niektoré druhy cicavcov hrdo nosia na hlave parožie, ktoré slúži na rôzne účely. Samcom pomáhajú bojovať so sokmi o právo na množenie sa so samicami, alebo nimi môžu zahnať dravcov či hľadať potravu v snehu. Los dokonca využíva parožie, aby lepšie počul. Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že väčšina parohov každý rok dorastá, čo je dosť krvavá záležitosť. Na jar samce jeleňa zhadzujú staré parohy, aby im mohli narásť nové. Tie pučia z kostených hrebeňov na lebke, sú pokryté mäkkou kožušinou podobnou zamatu. V jej vnútri sú krvné cievy, ktoré zásobujú rastúce parohy potrebnými živinami. Po vyrastení je chrupavka parožia nahradená kosťou a „zamat“ zanikne. Schopnosť parožia úplne sa regenerovať súvisí s typom dospelých kmeňových buniek, ktoré sa bežne u cicavcov nenachádzajú.

Morská uhorka s vyvrhnutými vnútornými orgánmi

Morské uhorky (holotúrie) žijú na dne oceánu, kde konzumujú organickú hmotu. Keďže sú ľahkou korisťou pre iných morských predátorov, disponujú jedným z najneobvyklejších obranných mechanizmov v celej prírode. Morská uhorka v ohrození totiž dokáže vytlačiť svoje vnútorné orgány na povrch tela, čím vytvorí lepkavý nechutný „materiál“, ktorý útočníka odradí. Táto obrana so sebou prináša aj nevýhody. Len čo holotúria vypudí vnútorné orgány, nedokáže ich vrátiť späť do tela, preto ak chce prežiť, musí si vypestovať úplne nové orgány. Trvá jej to jeden až päť týždňov. Bez ohľadu na to, či morská uhorka vypudila orgány cez ústa alebo kloaku, začne jej z oboch koncov vyrastať úplne nový tráviaci trakt, kým sa nakoniec nestretne uprostred organizmu. Po absolvovaní celého úsilia môže v prípade ohrozenia tento živočích opäť vypudiť vnútorné orgány. A takto to ide dookola...

Morské slimáky majú&nbsp;„talent“ na regeneráciu ako málokto iný. Niektoré dokážu doslova ukradnúť bodavé bunky z medúz a opätovne ich použiť na svoju obranu. Iné vedia vypudiť sliz, aby vystrašili útočníkov. A potom sú aj takí, ktorí si odrežú vlastnú hlavu!<a href="https://magazin.pluska.sk/techmag/pozoruhodny-slimak-vie-oddelit-cele-telo-hlava-prezije-narastie-jej-nove" target="_blank" rel="noopener"> Elysia marginata je druh morského slimáka</a>, ktorý je relatívne bezbranný voči parazitom. Keď zistí, že jeho telo napadli parazity, oddelí si hlavu od tela. Po dekapitácii sa hlava odplazí a kŕmi, no telo bez hlavy po čase odumrie. Naopak, asi 20 dní po oddelení dorastie hlave celé telo aj so srdcom a všetkými potrebnými časťami.