Ženy diktátorov postretol krutý osud, ktoré popravili?

Elena bola manželkou komunistického diktátora Rumunska, Nicolae Ceausesca. Bola jednou z najmocnejších žien vo východnej Európe počas posledných desaťročí vlády Ceausescovej dynastie. Okrem toho, že mala na manžela obrovský vplyv, bola podpredsedníčkou vlády, ktorá doviedla Rumunsko do ekonomického, sociálneho a morálneho marazmu. Od začiatku 80. rokov Elenu označovali za „Matku národa“ a tento kult osobnosti bol rovnako intenzívny ako kult jej manžela. Jej márnivosť a túžba po vyznamenaniach bola obrovská. Historici vravia, že priniesla skazu Rumunskej akadémie vied, keďže táto inštitúcia stratila kontrolu nad všetkými 50 ústavmi, ktoré boli pôvodne pod jej jurisdikciou. Dodnes trvá polemika o jej akreditácii v mnohých vedeckých prácach. Na Vianoce 1989 ľud rumunskú vládu zvrhol a Elenu s manželom dňa 25.12. popravili zastrelením.

Nadežda mala iba 15 rokov, keď sa zoznámila s 39-ročným Stalinom. Jemu očividne vekový rozdiel neprekážal, pretože sa s ňou o dva roky oženil. O šťastnom manželstve sa hovoriť nedá, o čom svedčí to, že Stalin svoju mladučkú novomanželku znásilnil vo vlaku prvý deň po svadbe. Neustále bitky, depresie, túžba vymaniť sa z jeho nadvlády dohnali Nadeždu k úteku. Rýchlo si to však rozmyslela a po niekoľkých dňoch sa vrátila. Ich hádky vyvrcholili počas slávnostnej večere na výročie Veľkej revolúcie, keď Stalin pripíjal na smrť nepriateľov štátu. Keď všetci zdvihli svoje poháriky a pripili si, Nadežda ako jediná rezignovala a odišla. Ešte predtým ju však stihol Stalin poriadne strápniť, hádzal do nej chlieb, uťahoval si z nej a flirtoval s inými ženami. Na druhý deň ráno, 9. novembra 1932, ju našla upratovačka v izbe zastrelenú. Podľa oficiálnej pitevnej správy zomrela na zápal slepého čreva.

Khieu Ponnaryová bola manželkou revolucionára Pol Pota, muža, ktorý v 70. rokoch minulého storočia predsedal brutálnemu režimu Červených Kmérov a nesie zodpovednosť za smrť viac ako milióna Kambodžanov. Tohto totalitného diktátora vinného zo zločinov proti ľudskosti na medzinárodnej úrovni odsúdili za genocídu. S Ponnaryovou sa oženil v roku 1956. Aj ona bola srdcom komunistka a angažovala sa v rôznych straníckych funkciách. Bola tiež prvou Kambodžankou, ktorá získala bakalársky titul a vyučovala lingvistiku a literatúru. Osud sa s ňou nemaznal, vypukla u nej ťažká forma chronickej schizofrénie a paranoje. Verila, že na každom kroku ju a jej manžela chcú zabiť. Pol Pot sa s ňou rozviedol v roku 1979 po vietnamskej invázii a oženil sa druhýkrát. V roku 1996 dostala Ponnaryová spolu so sestrou a švagrom amnestiu pred trestným stíhaním.

Imelda bola manželkou Ferdinanda Marcosa, právnika a politika, ktorý na Filipínach zaviedol autoritársky režim, ktorý sa dostal pod ostrú kritiku za potláčanie demokratických procesov. Bývalá prvá dáma je na Filipínach stále významnou politickou postavou, hoci od roku 1986, kedy ľud zvrhol režim jej manžela, čelí desiatkam korupčných žalôb. Rodina diktátora Marcosa sa stala celosvetovým synonymom pre korupciu. Keď revolucionári vtrhli do prezidentského paláca, našli tam okrem iného luxusu veľkú jacuzzi so zlatými doplnkami, 15 norkových kožuchov, 508 kusov dámskych šiat a... tritisíc párov topánok! Podľa odhadov Ferdinand Marcos, jeho manželka a ďalší príbuzní rozkradli až desať miliárd dolárov. V roku 2018 Imeldu súd odsúdil na 11 rokov väzenia za nelegálne bankové prevody v hodnote 200 miliónov dolárov. V tom čase bola guvernérkou Manily. Ona obvinenie popiera.

Benito Mussolini, taliansky diktátor a sympatizant nacizmu, mal manželku Rachele, ktorá svoj život napokon dožila v pokoji v mestečku Predappio. Benitova milenka Clara, ktorá prijala rolu „druhej“ ženy, však zostala po jeho boku až do ich trpkého konca. Mussolini otvorene hovoril o svojej náklonnosti ku Clare a neraz ju označil za jedinú žena, ktorú kedy skutočne miloval. Keď nacisti stratili kontrolu nad severným Talianskom a krajinou postupovali partizáni, Clara mohla s rodinou ujsť z Talianska. Odmietla to a zostala s Mussolinim. Počas spoločného úteku ich chytili a zajali partizáni. Clara požiadala veliteľa, aby mohla zostať po boku milenca, čo jej umožnili. V apríli 1945 Mussoliniho s milenkou popravili zastrelením a ich mŕtvoly previezli do Azzony, kde ich zavesili hlavou dole na nosníkoch rozbombardovanej čerpacej stanice. Samopal, ktorým ich zastrelili majú v expozícii v Národnom historickom múzeu Albánska v Tirane.