Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Boston Athenaeum je súkromná knižnica, ktorá vznikla v roku 1807. Medzi mnohými starými knihami je jedna s názvom Rozprávanie o živote Jamesa Allena, alias Georga Waltona z diaľnice, ktorá je vlastne priznaním jeho činov. Na prvý pohľad vyzerá ako akékoľvek iné dielo z 19. storočia viazané v jemnej bielej koži. Na prednej strane má latinský nápis: „Táto kniha je viazaná v koži Waltona.“ George Walton na diaľnici prepadával ľudí a okrádal ich. Jedným z tých, ktorých sa pokúsil okradnúť, bol aj istý John Fenno. Ten svojou urputnou obranou zapôsobil na Waltona až tak, že keď vo väzení umieral na pľúcne choroby, nariadil, aby jeho priznanie k činom po smrti zviazali do jeho kože a jednu z kópií venovali práve Fennovi.

Camille Flammarion bol slávny francúzsky astronóm zo začiatku 20. storočia. Okrem vedeckých bádaní sa zaoberal konšpiračnými témami, napríklad marťanskými pokusmi o kontakt so Zemou alebo tým, že plyn z Halleyovej kométy by mohol ukončiť všetok život na planéte. Mal však svojich fanúšikov. Istá mladá francúzska grófka ho obdivovala natoľko, že si nechala na chrbát vytetovať jeho portrét. Keď smrteľne ochorela na tuberkulózu, požiadala lekára, aby jej odobral z chrbta kožu s jeho portrétom a dal ju vedcovi, nech do nej zviaže jednu zo svojich kníh. Flammariona toto gesto dojalo a do grófkinej kože „zaodel“ dielo s názvom Krajina oblohy.

Čo by mohlo byť vhodnejšie pre knihu zaoberajúcu sa nehmotnou ľudskou dušou ako väzba z „hmoty“ ľudského tela? Des destinées de l'ame (Osudy duše) napísal francúzsky autor Arsène Houssaye a bol priateľ a kolega, Dr. Ludovic Bouland, sa rozhodol, že kniha potrebuje ľudské „krytie.“ Bouland vzal knihu, ktorú mu Houssaye venoval a dal jej novú koženú väzbu. Do vnútra knihy napísal, že kniha je v pergamene z ľudskej kože. Neoznačil ju ornamentom, aby zachoval jej eleganciu. Zároveň pripísal, že pri pozornom pohľade je možné rozlíšiť póry pokožky. „Kniha o ľudskej duši si zaslúži mať ľudský obal“, dodal na záver. Dnes je kniha v zbierke Harvardskej univerzity.

Na College of Physicians vo Philadelphii existujú tri knihy, ktoré v 19. storočí získal Dr. John Stockton Hough. Bol to lekár, ktorý v 23 rokoch urobil pozoruhodný objav, keď zistil, že Mary Lynchová nezomrela na TBC, ale na trichinelózu, ktorú spôsobili parazitické červy. Na oslavu svojej úspešnej pitvy jej zo stehna odrezal kožu a urobil z nej obal knihy. Kožu najprv naložil do špeciálneho hrnca na niekoľko mesiacov, aby zmäkla. A čakal 20 rokov, kým ju použil. Tri knihy, ktoré sa rozhodol zviazať, boli o ženskej anatómii, tehotenstve a pôrode. Knihy v ľudskej koži boli asi jeho koníčkom, pretože vlastnil ďalšiu knihu, ktorej obal bol z kože zo zápästia muža, ktorý zomrel v Philadelphskej nemocnici v roku 1869.

Sprisahanie pušného prachu alebo pokus o katolícky prevrat v Británii je slávna kapitola dejín, ktorú si pripomínajú dodnes obrovskými ohňostrojmi a symbolickým pálením postavy Guya Fawkesa. Toho prichytili kráľovi muži v pivnici pod parlamentom s rozbuškou v ruke. Skupina katolíkov plánovala vyhodiť do vzduchu parlament počas kráľovho prejavu, aby vyhladila veľkú časť vládnucej triedy. Odhalení sprisahanci zahynuli strašnou smrťou. O plánovanom sprisahaní vedel aj jezuitský kňaz, otec Henry Grannet, ktorý si vypočul priznania sprisahancov, ale neprezradil ich kvôli utajeniu spovede. Za tento „zločin“ ho obesili a rozštvrtili. V roku 2007 sa do aukcie dostala kniha o Garnetovom zločine, ktorá vznikla v roku 1606. Keďže o knihe kolovala historka, že je viazaná v jeho koži, vydražili ju za 5400 libier.