Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Kráľa Pyrrha zasiahla strešná škridľa

Zomrieť na bojisku sa často považovalo za česť, ale nie všetkých kráľov zasiahla nepriateľská čepeľ. Kráľ Pyrrhos, ktorý vládol starovekému gréckemu kráľovstvu Epirus, bol statočný a zručný veliteľ, ale jeho smrť počas bitky pri Argose v roku 272 pred Kristom mala ďaleko od slávneho konca. Bitka sa odohrala v úzkych uličkách mesta Argos a kým Pyrrhos bojoval s vojakom, dostal úder do hlavy a spadol z koňa. Grécky filozof a historik Plutarchos píše, že matka vojaka sa na ich súboj pozerala zo strechy svojho domu a keď videla, že jej syn má problémy, vzala škridlu a hodila ju do Pyrrha. Nie je známe, či ho táto rana zabila, alebo len omráčila, tak či onak, nepriateľ využil príležitosť a odsekol mu hlavu.

Kráľovi Eduardovi II. do konečníka vložili horúci kutáč

Vláda Eduarda II v Anglicku bola plná kontroverzií, z ktorých väčšina pramenila z jeho vzťahu s Piersom Gavestonom. Povaha ich vzťahu zostáva neznáma, hoci mnohí špekulujú, že boli milenci. Úzke spojenie anglického kráľa s jeho obľúbencom viedlo k tomu, že ho kráľovná Izabela a šľachta dali zavraždiť. Mnohí moderní historici sa domnievajú, že ho nechali vyhladovieť. Stredovekí historici však tvrdia, že mu do konečníka vložili horúci kutáč, aby mu spálili črevá. Telo navonok nevykazovalo žiadne známky zranenia.

Kráľ Henrich I. zjedol príliš veľa rýb

Anglický kráľ Henrich I. sa v roku 1135 vo Francúzsku rozhodol navštíviť rodinu, užiť si poľovačku a tiež dopriať si výdatné jedlo z mihule, druhu ryby, ktorá vyzerá ako úhor a má kruhové ústa plné zubov. Lekár mu však odporučil, aby sa týmto rybám vyhýbal, pretože mu z nich zvyčajne bolo ťažko. Henry však ignoroval rady lekára. Čoskoro po výdatnej konzumácii rýb zomrel. Henrich I. nie je jediným kráľom, ktorý sa zomrel týmto spôsobom: Adolf Frederick zo Švédska v roku 1771 zomrel na žalúdočné problémy po tom, čo zjedol veľké množstvo morských plodov.

Al-Musta’sim Billaha buď pošliapali kone, alebo ho vyhladovali

V roku 1258 na Bagdad zaútočili Mongoli pod vedením chána Hülegüa, Džingischánovho vnuka, a zabili posledného abbásovského kalifa Al-Musta’sim Billaha. Existujú rôzne verzie o jeho poprave, k najčastejším patrí, že ho zabalili do koberca a dali ušliapať koňom, ale tiež že ho zamkli do pokladnice, kde zomrel od hladu. Údajne mu Hülegü povedal, aby jedol zo svojho pokladu koľko chce, lebo už nikdy nič iné jesť nebude. Historička Nassima Neggazová tvrdí, že pošliapanie koňmi považuje za najpravdepodobnejšiu príčinu smrti. Mongoli verili, že duša sídli v krvi človeka, takže krvavá smrť znamenala, že duša sa mohla slobodne pomstiť. Preto zvolili spôsob, aby nedošlo k priamemu preliatiu krvi. Navyše verili, že lámanie ľudských kostí zabezpečí koniec rodovej línie nepriateľa.

Šľachtici mali zvyčajne privilégium súkromnej popravy, takže niekedy nepoznáme presnú príčinu ich smrti. To je aj prípad Georga Plantageneta, vojvodu z Clarence, ktorého za zradu popravil jeho brat kráľ Eduard IV. v roku 1478 počas Vojny ruží. Čoskoro sa rozšírili správy, že ho nesťali ani neobesili, ale utopili v sude vína. Jeho nezvyčajnú smrť zaznamenal aj Robert Fabyan vo svojej kronike (1516), kde uvádza, že Clarence sa „utopil v malmeseyskom víne“. Jeho smrť získala ešte väčšiu pozornosť, keď ju WShakespeare zahrnul do svojej historickej hry Richard III. (1597).