Menu
zdroj: Profimedia.sk
Albert Einstein bol známy svojou výstrednosťou a inteligenciou.

Fotostory Závety milionárov: Komu po smrti zverili svoj majetok?

Závety známych boháčov sú neraz poriadne prekvapivé.

Každému návštevníkovi New Yorku, ktorý pricestuje na Manhattan vlakom na hlavnú železničnú stanicu Grand Central Terminal, udrie do očí historický mrakodrap na Lexington Avenue, ktorý Newyorčania volajú Graybar. Meno zdedil po známej americkej spoločnosti z mesta Clayton v štáte Missouri, ktorá sa vo svojich 260 pobočkách v USA zaoberá veľkoobchodnou distribúciou elektrických, komunikačných a dátových sieťových produktov a s nimi súvisiacimi službami. V historickom mrakodrape v samom srdci New Yorku sídli tridsať rokov aj kancelária právnika Herberta E. Nassa, jedného z najznámejších amerických špecialistov na prípravu poslednej vôle. Nikto tak detailne nepozná obsah testamentov slávnych a najbohatších Američanov ako tento právnik, ktorý má okrem New Yorku kanceláriu aj na západnom pobreží USA v Los Angeles.

Prejav dobrých mravov

V Európe siaha tradícia testamentov až do čias Rímskej ríše a rímskeho práva. Rimanom síce žiadny zákon neprikazoval, že musia za života pamätať aj na závet a na to, komu po ich smrti pripadne ich majetok, ale zanechanie testamentu ako písomného prejavu poslednej vôle sa považovalo v starom Ríme za prejav dobrých mravov, za akúsi spoločenskú normu, a tak sa testamenty tešili u Rimanov veľkej úcte. V mnohých krajinách sa spísanie testamentu spájalo s formálnymi pravidlami a povinnosťami. Ak mal byť testament platný a nespochybniteľný, musel byť napísaný a zapečatený v prítomnosti siedmich svedkov. Svedkom tohto právneho aktu nemohol byť hocikto, iba občan Ríma. V mystickom testamente však nemusel byť dedič uvedený menom, bolo ho však treba označiť v závete tak, aby bolo jednoznačné, kto je dedičom.

Špecialista na testamenty Herbert E. Nass pripomína, že anglosaské právo rieši otázku poslednej vôle inak, než je to v európskych krajinách. V minulosti sa posledná vôľa týkala iba disponovania s pôdou, riešila aj dedenie hnuteľného majetku, peňazí, akcií, dobytka. Hoci väčšina Američanov je presvedčená, že z mnohých praktických dôvodov je lepšie mať platný a aktuálny závet, mnoho slávnych a bohatých ľudí testament nezanechalo. Najbližším príbuzným a predpokladaným dedičom tak svojím odchodom z tohto sveta spôsobili mnoho problémov, s ktorými si nevedeli rady ani renomovaní právnici.

Bez zanechania testamentu zomrel prezident Abraham Lincoln, hoci vo svojej dobe patril k najvýznamnejším americkým právnikom. No je možné aj to, že závet zanechal, ale na takom dobre utajenom mieste, že sa ho dodnes nepodarilo nájsť. „V prehliadke prezidentov, ktorí zomreli bez testamentu, nasleduje prezident Ulysses Grant, James Garfield a Andrew Johnson. Bez testamentu zomreli aj ďalší bohatí a slávni Američania – komik Lenny Bruce, herečka Jayne Mansfieldová, skladateľ George Gershwin, džezový velikán Duke Ellington, hollywoodska krásavica Rita Hayworthová i maliar Pablo Picasso,“ vyratúva americký právnik Herbert E. Nass. Ako zistil, Pablo Picasso mal v čase smrti majetok v hodnote 300 miliónov až jedna miliarda dolárov. Testament nenapísal, pretože veril v silu povery, ktorá tvrdí, že kto podpíše poslednú vôľu, privolá si smrť.

Kto dedil po Lennonovi, Houdinim, Kennedym či Marylin Monroe sa dozviete na ďalšej strane...