Horúci kandidáti V porovnaní s&nbsp;minulosťou je našou veľkou výhodou moderné monitorovanie sopiek. Tie v&nbsp;niekoľkotýždňovom predstihu erupciu avizujú dymom, otrasmi a&nbsp;ďalšími signálmi, takže je spravidla dosť času na&nbsp;záchranu ľudských životov. Ale ani to nie je všeliek. Akákoľvek dlhodobejšia predpoveď je nespoľahlivá a&nbsp;takisto je ťažké odhadnúť intenzitu explózie. Okrem toho budovy premiestniť nedokážete.

Medzinárodná vulkanologická asociácia označila až šestnásť tikajúcich bômb, ktoré si vyžadujú osobitné sledovanie. Hlavným kritériom pri zaraďovaní do&nbsp;zoznamu bola blízkosť osídlených oblastí a&nbsp;história mohutných, ničivých erupcií. Medzi nimi je niekoľko zvlášť nebezpečných.

Obávaný Vezuv V roku 79 zničila talianske sopka Pompeje a&nbsp;Herculaneum, dnes by výbuch podobnej intenzity ohrozil mestá Avelino a&nbsp;Salerno, možno dokonca aj Neapol. Pri povestnej erupcii vulkán vychrlil dym a&nbsp;popol do&nbsp;tridsaťkilometrovej výšky. Zo začiatku zabíjali najmä vulkanické skaly, potom sa dostavili ešte vražednejšie, takzvané pyroklastické prúdy. Ide práve o&nbsp;spomínané lavíny rozžeravených plynov, popola a&nbsp;ďalších sopečných materiálov, čo sa možno až sedemstokilometrovou rýchlosťou vyrútili na&nbsp;dve mestá a&nbsp;ľudí pálili zaživa.

Búrka po tichu Vulkanológovia nepredpokladajú, že sa v&nbsp;blízkej budúcnosti zopakuje takáto tragédia. V prípade Vezuvu doteraz platila rovnica, že megaerupcie prichádzali po dlhom období pokoja. Posledný väčší výbuch Vezuvu sa datuje do&nbsp;roku 1631. Bol síce mnohonásobne miernejší než ten z&nbsp;prvého storočia, ale aj tak zahynulo asi tritisíc ľudí.

Odvtedy sa sopka ozývala priemere každých dvadsať rokov, naposledy však v&nbsp;roku 1944 a&nbsp;potom stíchla. Preto by sa jej výbušný potenciál mohol už pomaly blížiť k erupcii z&nbsp;roku 1631. Odborníci upozorňujú, že ide len o&nbsp;veľmi hrubý odhad, vulkán môže prekvapiť – príjemne, ale aj nepríjemne.

Ťažko skúšaná Goma Prezývka novodobé Pompeje prischla konžskému miliónovému mestu Goma. Len dvadsať kilometrov vzdialený vulkán Nyiragongo je na&nbsp;rozdiel od&nbsp;Vezuvu mimoriadne aktívny a&nbsp;nevyznačuje sa búrlivými explóziami. Predsa je však extrémne nebezpečný, keďže v&nbsp;jeho kráteri sa sformovalo lávové jazero. V roku 1977 sa po porušení stien krátera vylialo. Riedka láva dosahovala rýchlosť vyše sto kilometrov za hodinu. Zdevastovala celé dediny a&nbsp;o život pripravila najmenej sedemdesiat ľudí.

Po erupcii v&nbsp;roku 2002 sa zasa utvorila trhlina na&nbsp;boku krátera. Z Gomy museli evakuovať štyristotisíc ľudí, láva zničila letisko a&nbsp;pätnásť percent mesta. Sopka je o&nbsp;to nebezpečnejšia, že pretrvávajúca politická nestabilita a&nbsp;vojnové konflikty v&nbsp;krajine výrazne komplikujú jej pravidelné monitorovanie.

Ničivý lahar Často aj menšie, nenápadné erupcie dokážu narobiť poriadnu šarapatu. Najlepším príkladom je výbuch kolumbijského vulkánu Nevado del Ruiz. Hoci z&nbsp;hľadiska výbušnosti išlo len o&nbsp;miernu erupciu, dôsledky boli obrovské.

Sopka vychrlila takzvané pyroklastické prúdy – rýchlo sa pohybujúcu zmes žeravých plynov, úlomkov magmy a&nbsp;popola s&nbsp;teplotou sto až osemsto stupňov Celzia. Tie roztopili ľadovec na&nbsp;vrchole vulkánu a&nbsp;vytvorili nebezpečný lahar. Zosuvy tejto zmesi vody a&nbsp;popola zastihli obyvateľov neďalekého mestečka Armero úplne nepripravených. Asi z&nbsp;tridsaťtisíc ľudí prežila živel iba tretina.

Ohňová hora Ďalšia mimoriadne aktívna sopka je Merapi na&nbsp;indonézskom ostrove Jáva. Každé dva-tri roky dá o&nbsp;sebe vedieť menšími erupciami a&nbsp;s desať- až pätnásťročnou periodicitou sa dostavia väčšie výbuchy. Zhruba v&nbsp;každom storočí zaznamenajú jednu poriadne silnú erupciu. Ohňová hora, ako znie jej názov v&nbsp;miestnom dialekte, sa v&nbsp;roku 1006 podpísala pod pád kráľovstva Mataram a&nbsp;následnú expanziu islamu do&nbsp;oblasti.

V roku 1930 pyroklastické prúdy pripravili o&nbsp;život tisícštyristo ľudí a&nbsp;zničili jedenásť dedín. Sopka naposledy dala o&nbsp;sebe výraznejšie vedieť v&nbsp;roku 2010. V dôsledku série výbuchov z&nbsp;oblasti evakuovali tristopäťdesiattisíc ľudí a&nbsp;podľa oficiálnych údajov dvestopäťdesiat osôb zahynulo. Štyristotisíc obyvateľov mesta Yogyakarta vzdialeného tridsať kilometrov tak musí žiť v&nbsp;ustavičnom strachu.

Pozor na&nbsp;Fudži Ak by mala sopka vybuchnúť, úrady by museli evakuovať z&nbsp;oblasti viac ako pol milióna ľudí. Na úpätie hory by dopadli vulkanické skaly. Sto kilometrov vzdialené Tokio by pokryla niekoľkocentimetrová vrstva vulkanického popola, v&nbsp;Jokohame by to boli dokonca desiatky centimetrov. Popol by zdevastoval úrodnú pôdu.

Podľa najnovších vedeckých prepočtov by vulkanický dym mohol vystúpiť až do&nbsp;dvadsaťtrikilometrovej výšky, čo by zrejme ochromilo leteckú dopravu v&nbsp;celosvetových rozmeroch. Na porovnanie: V prípade erupcie už povestnej islandskej sopky Eyjafjallajökull v&nbsp;roku 2010 dym dosiahol len desaťkilometrovú výšku a&nbsp;letecká doprava v&nbsp;Európe kolabovala.

Hrozba pre&nbsp;ľudstvo Všetky tieto hrozby sú len slabým odvarom v&nbsp;porovnaní s&nbsp;prípadným výbuchom supervulkánu. Na planéte ich je len zopár, zrejme najznámejší je americký Yellowstone. Z nečinnosti sa síce prebudia len veľmi zriedkavo, ale výbuch potom už stojí za to. Do atmosféry sa dostane viac než tisíc kubických kilometrov sopečného materiálu, ktorý spôsobí spúšť v&nbsp;širšom okolí.

Aj oblasti vzdialené stovky kilometrov od&nbsp;miesta pokryje tridsaťcentimetrová vrstva vulkanického popola. Drobné častice vo&nbsp;vzduchu zabránia prenikaniu slnečného svetla a&nbsp;spôsobia výrazné ochladenie klímy. Po výbuchu supervulkánu Toba na&nbsp;Sumatre pred sedemdesiatpäťtisíc rokmi sa ľudia ocitli na&nbsp;okraji vyhynutia, prežilo ich len zopár tisícok. Ľudstvo by zrejme podobnú explóziu prežilo aj dnes, ale náš svet by po nej už nikdy nebol rovnaký.

Sopky, ktoré môžu spôsobiť katastrofy nevídaných rozmerov

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Sopky, ktoré môžu spôsobiť katastrofy nevídaných rozmerov

Súvisiace články

Zvieratá s úžasnými regenračnými schopnosťami: Majstrom je axolotl

6 pozoruhodných nebeských úkazov, ktoré sa podarilo zvečniť

Každodenné veci, o ktorých ste netušili, že ich vynašla NASA

Čudné prejavy prechladnutia: Nemýľte si ich s niečím iným

Celebritné deti, ktoré neposlúchali: Holé prsia aj prostitútky a alkohol

Jedlom k lepšej imunite? Dá sa to, ak viete, čo na tanier

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás