Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Sigurda Eysteinssona zabil zub mŕtveho muža

Sigurd Eysteinsson, prvý gróf z Orkney, bol vodcom vikingského útoku na Škótsko, a hoci sa do historických kníh dostalo z jeho života len málo podrobností, jeho nezvyčajnú smrť zaznamenali. Počas pokusu o inváziu do severného Škótska v roku 892 súhlasil s vyrovnaným bojom proti kráľovskému správcovi menom Máelbrigte. Každý vodca mal bojovať po boku 40 mužov, ale Sigurd podvádzal, keď na 40 koní vysadlo 80 mužov. Sigurd, samozrejme, bitku vyhral a priviazal si odseknutú hlavu Máelbrigteho k sedlu ako trofej. A to bola jeho osudová chyba. Keďže Máelbrigte mal krivé zuby vystupujúce z úst, jeden z nich spôsobil Sigurdovi ranu na nohe. Rana sa rýchlo infikovala a Sigurd zomrel.

Cisár Valentinián toľko kričal, že ho ranila mŕtvica

Keď sa nabudúce necháte premôcť hnevom, spomeňte si na Valentiniána I., ktorý zomrel na mozgovú príhodu. Valentinián I. bol rímsky cisár v rokoch 364 až 375 a veľkú časť svojej vlády strávil obranou hraníc Rímskej ríše v Európe. Valentinián sa stretol so skupinou kvádskych poslov, germánskym ľudom, s ktorým Rimania bojovali, aby vyjednali prímerie. Vyslanec tvrdil, že nemôže zaručiť, že všetci náčelníci prestanú s útokmi. Ammianus Marcellinus, rímsky vojak a historik, napísal, že Valentinián „prepukol v mocný záchvat hnevu“ a keď sa upokojil, zrazu nemal slov, dusil sa a jeho tvár sčervenela - dostal smrteľnú mŕtvicu.

Cisár Š’-chuang-ti zomrel na otravu ortuťou

V roku 221 pred Kristom Š’-chuang-ti zjednotil Čínu, prevzal titul cisára a začal proces výstavby Veľkého čínskeho múru. Popri týchto obrovských úspechoch bol posadnutý myšlienkou žiť večne. V snahe dosiahnuť nesmrteľnosť si nechal od alchymistov pripraviť elixíry na pitie. Jeho zvyk konzumovať víno zmiešané s medom a ortuťou však viedli k jeho smrti len vo veku 49 rokov. Pochovali ho v mauzóleu veľkosti mesta, ktorý strážila terakotová armáda v životnej veľkosti, a kde sa údajne nachádzajú rieky ortuti. Kým v roku 1974 náhodou neobjavili miesto jeho odpočinku, všetci si mysleli, že spisy historika dynastie Han S’-ma Čchiena zveličujú veľkoleposť jeho hrobky.

Cisár Valerián musel vypiť roztavené zlato alebo ho stiahli z kože zaživa

Rímsky cisár Valerián vládol v rokoch 253 až 260 a v jednej z bitiek ho zajal perzský cisár Šápúr I. Ako vojnový zajatec musel zniesť rôzne ponižovanie, ktoré zahŕňalo napríklad aj to, že ho Šápúr používal ako nášľapnú stoličku, z ktorej nasadal na koňa. Zdroje sa líšia v popisoch jeho popravy, jednou z verzií je, že ho prinútili vypiť roztavené zlato. Alternatívny príbeh ponúka Lactantius, poradca cisára Konštantína I., ktorý tvrdí, že Valeriána stiahli z kože zaživa a jeho kožu zafarbili rumelkou a verejne vyvesili ako varovanie pre Rimanov.

Vojvoda Jing vládol štátu Jin v starovekej Číne v rokoch 599 až 581 pred Kristom a zomrel krátko potom, čo abdikoval kvôli chorobe. Podľa starého čínskeho textu Zuo Zhuan sa Jing radil so šamanom potom, čo ho v nočnej more navštívila démonická entita. Šaman mu tvrdil, že sa nedožije toho, aby „ochutnal novú pšenicu“. Jing vládol ďalej, a keď pšenica dozrela, nechal šamana zabiť, pretože urobil nesprávnu predpoveď. Tesne predtým, ako zjedol jedlo z pšenice, alebo tesne potom, zrazu pocítil potrebu ísť na záchod. Nie je známe prečo, ale Jing spadol a nakoniec sa utopil v jame plnej moču a výkalov.