Prečo má sob Santa Clausa červený nos? Veda pozná odpoveď

Rudolfov žiariaci červený nos deti i jeho dospelí priaznivci vždy chápali ako súčasť vianočného folklóru, hoci sa im zdal nevysvetliteľný. Až doteraz.

Švédski vedci našli dôkaz, že sobov noštek nemusí mať len fiktívnu dekoratívnu funkciu. Vďaka použitiu termovíznej kamery zistili, že nozdry zvieraťa sú červenšie pre zvýšený prietok krvi potrebnej na to, aby ochránila zviera pred tuhými mrazmi.

Soby majú na celom tele veľmi hustú a mastnú srsť, ktorá ich chráni pred nepriazňou počasia. Nos je však vystavený mrazom, v ktorých žijú. Vďaka vyššiemu počtu cievnych zakončení preteká ich nosom a papuľou viac teplej krvi. Soby sú preto schopné udržať si citlivý čuch pri vyhľadávaní potravy aj v mrazoch.

Soba Rudolfa nakreslil prvý raz v roku 1939 výtvarník Robert L. May. Odvtedy o ňom vznikli stovky príbehov, v ktorých bol červený nos neoddeliteľnou súčasťou sobieho imidžu.

Vedci z Lund University sledovali soby v ZOO vo Švédsku ako súčasť štúdie o zvláštnych orgánoch zvierat a nakrúcali ich na termokameru.

Keď sa soby kŕmia, ich nosy a papule sú vystavené veľmi nízkym teplotám, lebo si hľadajú potravu pod snehom. Oči a papuľa sú teplejšie ako ostatné telo. Sob si musí zachovať citlivosť, aby cítil a videl, čo vlastne žerie.

Psy sú úplným opakom soba. Vedci však zatiaľ nevedia, prečo sú ich nosy chladné a prečo sa vyvinuli inak ako sobie. Psie nosy budú preto predmetom ďalšieho výskumu.